Darčeky

Tak a sú tu...moje meniny.
Tomáš je ešte doma , no o chvíľu nebude. Jorik ešte spí, no to je tiež otázka niekoľkých minút, kedy ma svojou prítomnosťou očarí. Najmä, keď manžel so všetkým búcha, ako nemotorne bytom chodí.

Takže dnes mám meniny a možno by som si mala na dnes urobiť nejaký rozmaznávajúci plán. A večer oslavu. Hm.... Ono, pravda je, že včera som si meninovú radosť už urobila(v poradí ďalšiu po puzzle) , lebo som našla v obchode tie najteplejšie čižmičky sveta, za kúpu ktorých sa nenávidím, lebo hej, sú z ovečky, no na druhej strane...našla som ich v sekáči, v obchode by som ich nevzala a potom....zderiem ich až do poslednej cverny , nech tá obeť stála za to. Akurát však rozmýšľam, že ozaj aký podiel na nich malo zvieratko...., lebo ja ani sama neviem....možno len vlna je v nich z ovečky a nič viac....a hoci ma to neospravedlňuje, viac zisťovať nechcem. Myslím, či aj koža je na nich pravá.... Lebo, tej ovečke nepomôžem....a ...najskôr, asi ani nebude stáť o rozhovor so mnou , ale myslím, že neurobím výnimku a jak som svoju koženú kabelkôčku (tiež zo sekáča) volala menom a diskutovala som s ňou, budem aj s nimi. S tými čižmičkami...., sťaby boli živé.

Takže darčeky už mám. Hurááá! A dnes som k nim na kôpku pridala ďalší.... Hoci, až zubami vŕzgam, kresliť som nestihla..., no za to som si zhotovila látkového  mužíka a teším sa z neho prevelice, lebo má charizmu a to sa u muža najviac ráta. Hračka rozpráva a od toho tiež nie je nič krajšie.
Odfotiť sem ho však nemôžem..., to až v obchodíku ho uvidíte..., až ho raz s Vlaďkou mať budeme.

Dlho som už nešila a moje prsty pištia od bolesti. Ešte i teraz, keď ťukám písmenká na klávesnici môjho HP. Haha, aj sa smejem, lebo jeden mužík nie je dosť...musím ich zbúchať omnoho viac. A pod zbúchať nemyslím ozaj zbúchať, lebo to je presne to, čo ja neviem..ja sa so všetkým hrám a robím maximum, sťaby mal na tom kohosi život závisieť! Nuž, tešte sa prsty moje, dostanete zabrať!

Vonku je zatiahnuté , ale dnes mi to nevadí. Dokiaľ neprší, som v pokoji. V bruchu mi škvŕka....už sa teším na raňajky číslo dva, len škoda, že mi došiel Horlick a aj sušené mango....! Jak sa toto vôbec mohlo stať???? A ešte v čase menín! Taká brutálna kombinácia pradôležitých vecí..... Až sa mám problém sústrediť na riadky ako v mysli sondujem poličky s potravinami , ba ani tie v mrazničke a v chladničke nevynechám. Hm......nič zahryznutia si žiadaného tam nevidím. Raňajková bieda. Až vyhodím Jorika v škôlke , poprášim do potravín.

Veď i na tú "možno" oslavu večernú bude treba niečo mňam mňam kúpiť:).

Gúľam očami.....lebo sa cítim smiešna.
No čo už...ešte že i v tomto smiešnom stave viem stále rukou zamávať a zaležať pekný deň....z 25 Tovey Crescent.


                                                       CINK