Ale veci sa hýbu. Ukladajú sa nám za chrbát ako porúbané drevo. Posúvame sa, odklikávame si "fajočky".
Mám celkom rada natrieskané dni.... Najmä, keď pomedzi ne natrieskam aj čosi iné.
:)
Dnes som mala pôvodne cestovať za Vlaďkou a riešiť záverečné fázy nášho biznisu. Miesto toho som doma. Biznisu na riešenie máme aj tu, na východe, veľa. Okrem právnych vecí, čo sa stále riešia po smrti rodičov, lebo predaj, lebo sme tri....a podobne, sa nám náš prenajatý byt plní drobnými zbytočnosťami , čo si chcem z minulosti ukradnúť. Oj, či som vždy chcela vlastniť tento počasie predpovedajúci domček!!!! A už ho mám.... (o jeho cene radšej pomlčať....samozrejme, že by som si na neho radšej počkala...ale ...dobehol ma teraz)
Zdedila som aj koreničky , v dvoch jazykoch , v dvoch farbách - bielej a modrej....., ale tie som na dnes nefotila...
I fotoalbum, vraj mamkou pre mňa lepený, som zdedila.....pri ktorom som zistila, na koho sa to vlastne z rodiny asi podobám. Lebo ono....ja som bola vždy taká bokom...nejasná, neurčitá....nešmrncnutá....a možno som len ľudí okolo seba dobre nepočúvala, keď mi vraveli, po kom som....
A ani na misu keramickú nesmiem zabudnúť, čo som našla zabudnutú, špinavú a schovanú pod kopou zbytočností....a starú váhu a sadu závaží a moje staré guľôčky v tmavomodrom vrecúšku a tiež berušky do vlasov...a ....
Spomienky.
Akoby boli zo včera.
A pomedzi ne kreslím a dobieham súčasnosť a hádam ju čoskoro úspešne dobehnem. Lebo nechcem meškať.
Akurát, veci nejdú vždy len ľahúčko ...
Každý pozná.
No veď uvidíme... Ešte som len nedávno prišla a čas mám. Zatiaľ mám.
Hádam aj vy.
Mávam k vám, dnes tak neisto, zanedbane trocha po troch dňoch nepísania....keď vlastne ani netuším, kde začať. Už zajtra bude pôda pevnejšia, aby písmenká stabilnejšie zneli.
Krásny piatok.
Cink
No comments:
Post a Comment