A práca.
Hoci včera som pracovala prevelice málo.
Kvôli vetru a mrchavému počasiu, vycestovali sme do nášho okresného mesta. Nedeľa v supermarkete je čosi viac menej už i tradičné pre mňa. No viac než shoppingu, venovala som sa Jorikovi. V kníhkupectve sme prevetrali police s knihami od výmyslu sveta, opúšťajúc ich napokon s jednou jedinou knihou zvestujúcou o zrode detí. Veľmi milé vydanie, určite odporúčam ! ( Odkiaľ prichádzajú deti? Jorik je z tej knihy tak unesený, že si ju sám listuje, otvára okienka a akonáhle sa vyskytne príležitosť, žiada ma, aby som mu ju čítala. O chvíľu ju bude vedieť naspamäť, a ja tiež. )
A po vzdelávaní sme šli skákať...teda , iba Jorik skákal. Ja som postávala, sedela, odháňala neposlušné deti a občas, keď trebalo, som pred nimi chránila Jorika. Ale iba tak v rámci normy. Lebo ....lebo veď chcem, aby sa to naučil sám.
A večer? Večer sme strávili príjemnou návštevou mojej mladšej sestry. Vôbec prvou odkedy sme tu na Slovensku.
Dnes pre mňa však začína čosi iné. Po uklepaní povinných vecí, dnes sa ide do tuhého. Povinnosti sa nakopili ako prádlo po päťčlennej rodine. Treba prať, vešať aj žehliť. Poprosiť milého, aby dokúpil fixy. Pexeso je hotové, zásoby niektorých drahocenných odtieňov sa s ním minuli. A kresliť ešte plánujem. Musím napísať pár dôležitých mailov a urobiť pár nevyhnutných objednávok. Je takmer jasné, že nestihneme dátum otvorenia nášho obchodíka . Alebo ho otvoríme s nie so všetkým , ako sme plánovali. Na čom nevidím nijaký problém. Uvidíme, ako sa dohodneme. Uj, občas by sa zišiel slovenský telefón, aby sa veci rýchlejšie a pohodlnejšie pohli:).
(Tuto obrázky do pexesa...zase, nie všetky. )
Jorik ešte spí.
Nečudujem sa. I mne sa ráno ťažko vstávalo.
V domčeku drevenom, čo má predpovedať počasie, stále vládne dievčatko. Stojí na jeho priedomí a úprimne..nemyslím si, že odtiaľ vôbec niekedy odíde. Aj keby sa malo vonku nebo pretrhnúť....
No, ja by som bola spokojnejšia, keby som si ruky pretrhla od práce a keby že tá práca za to aj bude stáť. Tak sa idem do toho pustiť....
A vám len mávam, k môjmu obľúbenému pondelku, z Hlavnej u nás doma.
Cink
No comments:
Post a Comment