Že ho nemám som si tentokrát uvedomila podstatne neskôr. Až tesne pred spaním, keď som sa išla odmaľovať a zistila som, že nemám čo ! Na jednej strane to bola celkom príjemná skúsenosť. Svet sa nezrútil a nikoho som nevydesila..., na strane druhej, nechalo ma na to vážkach, či by som nemala spomaliť.
Ibaže, spomaliť nemôžem!
I nechcem. Páči sa mi, že doslova cítim, že som potrebná.
Akurát ma mrzia tie maily, ktoré si na moju vzácnosť musia počkať.
Hádam im to raz moje výrobky všetko vysvetlia.... Lebo prisahám, nerodia sa pomaly....
Dnes u nás vonku prší . Dinosaury, s ktorými sme včera zasypali chodník na detskom ihrisku , sú isto dávno preč. Krieda dažďu neodolá. Taká škoda...boli tak rozkošné....že mám chuť napísať niekomu dôležitému tu v Plymouth, aby nám dovolil ten chodník počmárať čímsi trvácnejším než obyčajnou kriedou. No uvidíme. Ďalší projekt je nateraz isto to posledné, čo mi chýba...
Lebo, teraz robím všetko!
Od prechádzania starými skicami po skice nové, aby som i druhú knižku dokončila....
..až po ďalšie kerkové návrhy.
O pár hodín pôjdeme za Havou. Zoberiem niekoľko tričiek so sebou a aj svoj foťák. Ak sa bude dať, urobím prvé fotky s mojimi tričkami, zatiaľ čo sa bude Jorik hrať s jej synom Eminom.
Ak ovšem bude Hava súhlasiť...
Tak nech žije streda!
Tú najkrajšiu vám prajem a mávam vám k nej srdečne...z 25 Tovey Crescent.
CINK
No comments:
Post a Comment