Všetky tri dedičky si kreslíme krivoľakú čiaru.
Chalupa viac nebude.
Ani záhrada.
Ani opekanie, sedenie na terase....kúpanie sa v malom bazéniku.....
No, akú má to všetko hodnotu, keď k tomu chýbajú tí najdôležitejší?
Ľudia.
A tak zatváram oči , ľahšie sa je pozerať inde.
Tata k nám dnes cestuje. O pár hodín je s nami. V dvoch k sebe pritlačených posteliach bude o chvíľu troška menej miesta. Aj v chladničke:).
Vonku svieti slnko akoby bolo poludnie. Jorik vedľa mňa chrúme, čo mu príde pod ruku. O pár minút sa pôjdeme vychystať von a hádam úplne posledný krát sa prejdeme na chalupu. Po bicykel. A potom už len ten kľúč.
A mávanie...
Jaj.
Precvičím sa v tom...mávaní myslím a mávam vám, od nás, z Hlavnej , z nášho mesta.
Cink
No comments:
Post a Comment