Proste blog nebol. Dnes je.
Vonku svieti slnko ako blázon, akoby to mal byť jeho posledný deň a on chce, aby si ho všetci zapamätali. No často schovaná v prítmí nášho prenajatého bytu, neumieram od horúčavy. Pod fixami prežívam úplne v poriadku, na rozdiel od robotníkov, čo na strechách bytoviek makajú od rána do večera.
S prstami ozdobenými dvoma novými striebornými prstienkami, ktoré som si kúpila, jeden za mamku, druhý za otca, teraz makám na pexese. 32 párov obrázkov. Viem, mohla by som použiť staré skice...., ale...príde mi to nefér od výtvarníčky, aby všade napchala tie samé obrázky. Na tričká i tašky...., nie, nie! Pexeso je pre detičky..., nech majú originálne obrázky . Toľko moje prsty dajú, hoci som kvôli tomu odložila knihu bokom. No...na druhej strane, postupujem rýchlo. Prsty počúvajú....čmárajú po papieri zľahúčka ako baletky.
Toto sú len niektoré z nich.
Všetko ešte nechcem prezrádzať.
No všeobecne sme spomalili. Myslím, čo sa nášho obchodu s Vlaďkou týka. Technika nás brzdí, chcelo by to investície. Pre náš obchod myslím. Tak, keď treba tak treba.
Môj perfekcionizmus dupe nohami. A ja už teraz viem, že keď úspory dovolia, dostane svoje. Len akurát prsty zatínam, aby som dobre investovala a aby sa výsledok oplatil.
Dnes som veľmi vážna, že áno? Hm....., občas mávam také "vážne" dni. Dnes ma čaká návšteva u priateľky, ktorú som dlhé roky nevidela a pre mňa je to vždy tak trochu stresujúce. Hoci sa teším....nepomôžem si.
A tak z tej svojej - nervozity drobnej - ku krásnej sobote mávam....z Hlavnej u nás doma.
Cink
No comments:
Post a Comment