O kašli a bonbónkoch

Po štyroch rokoch materstva si uvedomujem, že trpím profesionálnou materskou deformáciou. Charakterizovala by som ju stručne - je to stav, v ktorom sa nedá vypnúť. Ja už som v tak kritickom štádiu, že aj keby som umierala, môj posledný pohyb by smeroval k Jorikovmu čielku, aby som sa uistila, že nemá horúčku.
Alebo možno....iba dumem, so všetkým tým mojim skorým ranným  vstávaním , dohnala som si nespavosť. Alebo potom už neviem..., no každopádne, niekoľko prebdených nocí s Jorikom ma temer úplne obrali o možnosť usnúť. Teda, ja spím v podstate už aj na nohách, ale oči mám otvorené ako radary. A uši tiež, tie najmä. Nonstop načúvam....dýchanie, mrvenie, kašľanie, prdkanie....no menujte! Tuším už aj tep viem zmerať ušami.
Ono, aby to zase nevyzeralo tak kriticky, nik u nás neumiera! Ba dokonca dni sa zdajú byť celkom fajn...., no jak sa zatiahne obloha a naskočia na nej hviezdičky, ideme dole z kopca . Prisahám, neklamem....počas dňa mám tendeciu zabudnúť, že Jorika nejaký kašeľ vôbec sužuje...no v noci by som do neho najradšej vliala celý sirup proti kašľu. Ba čo! Najradšej by som ho do neho celého ponorila! Naša lekárnička je pestrá , ďakujem pekne, kvitnú nám tam všetky možné byliny. No i tak nad nimi vládne Bromhexin, teda ako suverénne! Tak sa mu teda ušlo čestného miesta na našom preplnenom stole.
Medzi iným, na tom stole tróni hneď vedľa oranžovej plastovej fľaštičky  plnej tých najvoňavejších a najsladších D vitamínových bonbónkov. To ja ich ani inak nazvať nemôžem, že pastilky či cukríky , proste bonbónky sú to a hotovo. (to si to slovo musíte nahlas povedať, aby ste mi rozumeli. len si to skúste - bonbónky, už viete, čo mám na mysli?)No a ja som vám pred pár dňami, čosi ako bolestné za to, že sa mi k MDŽ neušli žiadne kvety, dostala do ruky "lóve", aby som si vraj niečo výlučne pre seba kúpila. Myslím, že môj muž mal na mysli čosi ako "pekné gaťky" , no ja keď som videla tie déčkové  bonbónky....v tej ich sladkej ružovej....nič lepšie na - pardón do seba mu nenapadlo. Ibaže v istom čase v mesiaci, kedy by mnohé ženy zožrali aj obal z čokolády a nie len čokoládu, to nebola najrozumnejšia voľba. Ja som tie bonbónky zjedla štyri! Na moje telo a la papek suchý to bolo "túúúúú mač!" No a odvtedy sa so mnou všetko točí a môj žalúdok odmieta jesť, asi v strachu, že v akomkoľvek súste, čo by som do seba mohla vpratať, by sa mohol nachádzať vitamín D a pre toto písmenko už v sebe asi nemám ani milimeter kubický miesta!
Ono, aby bolo jasné, viem, aké nebezpečné môže byť predávkovanie sa vitamínmi. Ale toto sú gumené cukríčky, dva sa odporúčajú trojročným deťom, nuž ako dospelá žena, dvojnásobná dávka by ma zničiť nemala! Ale očividne som sa plietla.
A tak tu teraz, nevyspatá a s prázdnym bruchom , lebo nie, ani dnešné raňajky to nedali, slohujem pre vydavateľstvo anotáciu k mojej knihe o Róze a životopis o sebe . Jorika nepočujem a som z toho celkom nervózna. Myslím, že ho pôjdem zas a znova omrknúť.
No skôr , než tak urobím, sa s vami rozlúčim . Najradšej by som nám všetkým zaželala krásny slnečný deň, no obávam sa, že ak na mňa dnes zasvieti čo i len jeden jediný slnečný lúč, na mieste ma "šlahne" o chodník . Tak ani neviem , čo priať? No hádam všetko dobré bude stačiť:).

                                  Z 25Tovey Crescent.......CINK!