Darčeky

Tak a sú tu...moje meniny.
Tomáš je ešte doma , no o chvíľu nebude. Jorik ešte spí, no to je tiež otázka niekoľkých minút, kedy ma svojou prítomnosťou očarí. Najmä, keď manžel so všetkým búcha, ako nemotorne bytom chodí.

Takže dnes mám meniny a možno by som si mala na dnes urobiť nejaký rozmaznávajúci plán. A večer oslavu. Hm.... Ono, pravda je, že včera som si meninovú radosť už urobila(v poradí ďalšiu po puzzle) , lebo som našla v obchode tie najteplejšie čižmičky sveta, za kúpu ktorých sa nenávidím, lebo hej, sú z ovečky, no na druhej strane...našla som ich v sekáči, v obchode by som ich nevzala a potom....zderiem ich až do poslednej cverny , nech tá obeť stála za to. Akurát však rozmýšľam, že ozaj aký podiel na nich malo zvieratko...., lebo ja ani sama neviem....možno len vlna je v nich z ovečky a nič viac....a hoci ma to neospravedlňuje, viac zisťovať nechcem. Myslím, či aj koža je na nich pravá.... Lebo, tej ovečke nepomôžem....a ...najskôr, asi ani nebude stáť o rozhovor so mnou , ale myslím, že neurobím výnimku a jak som svoju koženú kabelkôčku (tiež zo sekáča) volala menom a diskutovala som s ňou, budem aj s nimi. S tými čižmičkami...., sťaby boli živé.

Takže darčeky už mám. Hurááá! A dnes som k nim na kôpku pridala ďalší.... Hoci, až zubami vŕzgam, kresliť som nestihla..., no za to som si zhotovila látkového  mužíka a teším sa z neho prevelice, lebo má charizmu a to sa u muža najviac ráta. Hračka rozpráva a od toho tiež nie je nič krajšie.
Odfotiť sem ho však nemôžem..., to až v obchodíku ho uvidíte..., až ho raz s Vlaďkou mať budeme.

Dlho som už nešila a moje prsty pištia od bolesti. Ešte i teraz, keď ťukám písmenká na klávesnici môjho HP. Haha, aj sa smejem, lebo jeden mužík nie je dosť...musím ich zbúchať omnoho viac. A pod zbúchať nemyslím ozaj zbúchať, lebo to je presne to, čo ja neviem..ja sa so všetkým hrám a robím maximum, sťaby mal na tom kohosi život závisieť! Nuž, tešte sa prsty moje, dostanete zabrať!

Vonku je zatiahnuté , ale dnes mi to nevadí. Dokiaľ neprší, som v pokoji. V bruchu mi škvŕka....už sa teším na raňajky číslo dva, len škoda, že mi došiel Horlick a aj sušené mango....! Jak sa toto vôbec mohlo stať???? A ešte v čase menín! Taká brutálna kombinácia pradôležitých vecí..... Až sa mám problém sústrediť na riadky ako v mysli sondujem poličky s potravinami , ba ani tie v mrazničke a v chladničke nevynechám. Hm......nič zahryznutia si žiadaného tam nevidím. Raňajková bieda. Až vyhodím Jorika v škôlke , poprášim do potravín.

Veď i na tú "možno" oslavu večernú bude treba niečo mňam mňam kúpiť:).

Gúľam očami.....lebo sa cítim smiešna.
No čo už...ešte že i v tomto smiešnom stave viem stále rukou zamávať a zaležať pekný deň....z 25 Tovey Crescent.


                                                       CINK

Meninový plán

Tomáš zajtra odchádza do Škótska. Na futbal. Domov sa vráti až o dva dni. Na tom by nebolo nič zvláštne...akurát, že zajtra mám meniny.
Pamätám sa, keď sme boli kdesi v začiatkoch nášho vzťahu ľúbezného, bol toto častý kameň úrazu. Nie, nie moje meniny....ale moje narodeniny. Narodiť sa prvého mája bol prosto zlý nápad, lebo prvého je voľno, prvého je zvyčajne kráááásne počasie a prvého sa ako naschvál vždy niečo konalo!!! A tak som sviatkovala sama. Bolelo to. Viete, jeden rok urobíte výnimku, preplačete ju , veď o rok máte narodky znova. O rok sa to zopakovalo znova a vy si vravíte, ok....keď už teraz vie, ako to bolí, na ďalší rok mi to dozaista neurobí! Urobí a aj urobil. Moje narodeniny proste neboli vo vhodný čas.
Vtedy som to brala veľmi ťažko.... Ono, keď sa vyčačkáte na maximum, navoniate , učešete  a čakáte na svoju lásku a tá mešká a napokon dorazí, len aby vám medzi dverami povedala "všetko najlepšie, milujem ťa ale sorry, plány sa zmenili,  kámoši ma vonku čakajú, ideme tam a tam...ale zajtra...pozajtra som s tebou...sľubujem...prisahám! alebo čo tak budúci víkend?" aj sa vám zrúti svet :). Mne sa rúcal.
Našťastie som vyrástla a už mi z toho svet na kolená nepadá. Napokon, zajtra mám len meniny a čo je to vôbec za sviatok?
 Akurát, sama sa pýtam, ako sa mám k nemu postaviť kvôli Jorikovi? Nemám predsa len vyzdobiť byť a osláviť to s ním? Viete, aby mal pocit, že meniny sú niečo pekné , že sa z nich tešíme a tak....Ale ....potiahnem to sama s úsmevom na tvári predstierajúc šťastie a nadšenie, keď vo vnútri zrovna výskať nebudem? Na chvíľu to zahrám aj ja...ale bojím sa , že Jorik ma odhalí alebo si pritom prídem tak smiešna, že s tým praštím radšej predčasne sama.

Sviatky sú zvláštne. Odkedy som mama, tie moje nemajú až také čaro. Len tie Jorikove ma úprimne tešia. Jeho narodeniny, jeho meniny .....majú všetky fanfáry sveta! A potom tu sú ešte vianoce...a dovolím si napísať, že sa na ne budem stále tešiť a stále ich oslavovať a to aj napriek tomu, čo sa počas tých minulých stalo. (prepáčte...vy to nevidíte, ale mám tu technickú prestávku....zahmlené sklá:) keď akosi, príde mi to ako paradox, že tá moja mamka to do vianoc nedala.....že odišla večer deň pred vianocami...a že nám jej telíčko ležalo doma i na samé vianoce ráno..., lebo ....ach, čo tam potom...heš heš spomienky...)

Dobre, pretrhla sa mi nitka s myšlienkami.
Asi ju nechám tak....
A čert ber i meniny...niečo vymyslím. Niečo, pričom sa budeme doma s Jorikom smiať a ja nebudem v hlavnej úlohe. Možno kúpim nejakú novú rozprávku na DVD a dáme si domáce kino.....alebo čosi také.

Jorik ešte spí, ale čoskoro je isto pri mne. Mňa ešte čaká zopár povinností, ktoré som dnes nestihla urobiť, lebo som kreslila. Uf....poctivo dnes, bez akéhokoľvek odbehovania! Tľapkám sa po pleci...ale ono pravda je, že sa mi to pri kreslení stáva často...., že sa zakreslím....

Tak sa radšej rozlúčim a mávam ku krásnej strede všetkým....meninovým extra:) ako ináč, z 25Tovey Crescent!

                                                                   CINK

Zodpovednosť v sebe

Dnes, nech by som aj chcela písať o čomkoľvek, nemôžem. Téma je vybratá , či sa mi to páči alebo nie. A mne sa páči, našťastie. Včera som sa totižto premohla a  na svoju facebookovskú stránku som kompletne úplne nesmelo pridala veci zo "svojho zákulisia". Ostala som zaskočená, ako boli prijaté. No ešte viac som bola zaskočená ja sama, ako si mňa ľudia k sebe privinuli.
Priznám sa, ja objatia nemusím . Mám ich rada iba vtedy, ak sa mi ich samej žiada, ak si ich sama vypýtam. A to sa nestáva moc často, pravdu povediac. No predsa, včera som sa tým onlajnovým objatiam tešila. Až sa mi plakať chcelo.....
Najskôr je to spôsobené tým, že ako osoba mám pocit, že som zlyhala. Jedine pozícia umelca, ak sa na ňu smiem vyhovárať, mi dáva akú takú imunitu a dôvod na odpustenie. Myslím, aby som si ja sama odpustila. Cudzí mi ani nemusia nakladať. Ja si naložím i sama. Ibaže, včera sa nikto cudzí s nakladaním neozval. Práve naopak. Dostala som mnoho mailov , pochvalných mailov, povzbudzujúcich mailov, ale i mailov opisujúcich vlastné trápenia a starosti, mailov stotožňujúcich sa so mnou a  mojimi pocitmi..., lebo veď hej! Nie sme roboti, sme len ľudia a ľudia sú rôzni...slabí i mocní a niektorí z nich občas i zlyhajú. Tak i my sme.

Moje plánované knihy sa už teraz predávajú. Iluzívne myslím. Ale na začiatok to stačí. Ach, že či stačí! Ak sa do vás rozhodne niekto investovať, narastie vo vás pocit zodpovednosti. Viete taký, aby ste niekoho nesklamali....oj, to by som ja nerada. Prezradím vám , že ten môj dobrotinec, ktorý mi sponzorstvo ponúkol , o mojej práci nič nevie. To už sa asi doma chytáte za hlavu, čo? Že ako je to potom vôbec možné?  Ale on ozaj nevie. Nie je to moja pracovitosť alebo moje nadanie, ktoré toho človeka oslovili. Ten človek sa tak rozhodol urobiť iba preto, že sme mali ako rodina smolu. To je všetko. Taká je pravda.
A ja som nijakú pomoc nechcela...nič som nepýtala....prisahám. Odmietala som všetko , čo mi bolo núkané ,ale keď došlo na sponzorovanie mojej knihy - nedokázala som povedať nie......  Bola by som blázon..... No i tak...., nemohla som ho a nechcela som ho prijať zadarmo. Navrhla som podiel  z predaja. Uvidíme ako to napokon dopadne...v matematike som biedna.

Včerajší ohlas mnou zatriasol. Tak jemne. Oj, koľko len zodpovednosti som si vzala na plecia! Ľudia sa tešia a ja tiež...akurát....ach, ja sa nemodlím, ale teraz tak konám, lebo nechcem nikoho sklamať.
Hm..., občas mám pocit, že je lepšie byť schovaný a mlčať.... Ale, keď sa bojíš, nemal by si chodiť do lesa, že?

Tak vám dnes mávam....z pohodlia nášho útulného bytíku....kde sa mi rodia všetky moje sny i obavy ....mávam vám ku krásnemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.


                                   CINK

Večná téma

Je pondelok.... Jorik má škôlku a konečne v nej bude i Emin, Havin syn, ktorého si Jorik tak obľúbil.
Je pondelok a predpoveď počasia na dnes predpovedá tropickú búrku. No....čo k tomu dodať?

Je pondelok a ja od štvrtej ráno behám sem a tam...kreslím a fotím a látky na seba ukladám..skicujem a hodnotím a teraz ťukám. Vonku je zatiaľ ticho....len chladnička vzdychá hlasito...sťaby mala ukrutné bolesti. Tomáš už dávno jazdí a Jorik spí.

Včera sme strávili večer spolu. Nemávame veľa takých večerov. Dokonca bola aj telka a v nej súťaž v speve. To máme radi. Už si ozaj nepamätám, kedy sme taký večer mali. Strihala som do toho pohľadnice , ciky caky lietala som v čiarach , príliš lenivá na to hľadať pravítko.
Bol to pekný večer.... Bol pekný aj napriek tomu, že sme sa poklbčili na slovách. Večná téma - máme ostať a či sa vrátiť.....ale už je tak reálna, že je hmotná. I včera, sedela s nami na gauči a smiala sa nad tým, jak ju lúskame.
Osobne si myslím, že náš problém nie je v tom , kde skončíme. Pravda je, že sme presne tí magazínoví, o ktorých sa už kdekade popísalo....- putovníci, ktorí po škole začali cestovať a potom si už nevedeli miesto nájsť. Je veľmi otázne, či vôbec niekedy niekde budeme spokojní.
Ono, možno by som sa na to mohla dívať poeticky a nazvať nás deti vetra....alebo kočovníci....ale pravda je skôr smutná..., lebo domov je sakra veľmi dôležitý a keď ho na tej zemičke nevieme nájsť....čo už? krčím plecami.

Možno by sme nemali nazývať krajiny ich menami a vybrať jednu pre náš domov. Možno by sme mali byť viac globálny a uspokojiť sa s tým, že našim domovom je Zem. V tom prípade, kamkoľvek pôjdeme, budeme stále doma.

Navyše, ak mám byť detailná, náš problém včerajší ani tak nebol o tom, kam pôjdeme a či vôbec...Týkal sa skôr financií , kde som ja ako osol tvrdohlavá. V tomto mám jasno, radšej budem robiť kompromisy a uspokojím sa s horším, ako si na plecia uviazať úver. Úvery ma desia. Nie som ich klientom a je jedno čo mi nasľubujú. Môj manžel sa na ne díva ináč. On by riskoval, investoval...ja už mám našich "niekedyskvelýchinevestícií" , ktoré sa napokon ukázali ako "nieprávešťastnéinvestície" plné zuby. Ak má navyše niekoľko tisícový úver základ v zopár smiešnych kilometroch, mám v tom takmer na mieste jasno. Berie sa to, čo je dostupnejšie. A za to sa i pobijem.... Takže môj biedák muž má čo robiť, aby ma presvedčil... Oj.... osobne to radšej vidím na Kanadu:). A je po problémoch:) (či nevraví sa, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí? ale to mi najskôr musia vytlačiť knihy a musia byť mooocno úspešné....ináč to vidím iba ako "pouhý" sen.)

Dnes má Jorik škôlku a v predpovedí o počasí hlásia tropickú búrku. U nás chladnička stuká a ja do toho ťukám.

Je pondelok a je ráno..... a náš "problém" stále sedí na gauči. Ani sa odtiaľ nepohol.
Mávam z 25Tovey Crescent...ku krásnemu začiatku.....

                                                                     CINK

Mokrá

Jorik je už hore. V telke hrá Peter Rabbit..., ale má na hony od svojho originálu od Beatrix Potterovej. Preto ani len očkom na obrazovku nemrkám a radšej sústredene ťukám slová do blogu.
Ibaže, aké slová? Dnes je nedeľa! A nedele nemám rada, že? Teda, mala som ich...istý čas, keď boli vonku carbooty , ale tie sú preč ! Odišli aj so slnečným počasím a nechali po sebe "galibu". A všetko mokré...ba....obávam sa, že aj mysle ľudí sú tu mokré . No moja určite je a mokrá myseľ len mokré slová plodí a také sa nehodia do nedeľného blogu!
Ešte šťastie, že dnes u nás máme TATA DAY! Som off.....offffffffff...... No teda, aspoň si myslím, že som... Lebo...so všetkou úctou voči manželovej práci a všetkému môjmu pochopeniu voči jeho oddychu si myslím, že je potrebné, aby i on trávil so synom nejaký čas, lebo sa nám z neho stáva malá Vierka.

Takže dnes by som si mohla nohy na stôl vyložiť...,ale chacha....ja mám lepšie plány! Už som len zopár slov od konca Lizbet. Juch!!! Cítim sa tak vzrušene, že tuším aj upratovanie posuniem a to som v tom takmer neoblomná....mám svoj časový harmonogram a len malé vybočenie z neho ma desí:). No...prosím, ako môžem prach utierať, keď ma prsty šteklia po slovách? Aha, vidíte....i teraz rýmujem.... A zrýmovala by som aj celý blog,  ale to by som sa chvastala, čo?

Uj,k Petrovi Rabbitovi a  k dieťaťu sa mi doma pridáva i manžel. Oh, moja mokrá myseľ je v koncoch....kompletne sa rozmočila !

Ale to viete, nedeľa... I vy takú máte? Každý sa bytom ťahá tak trocha lenivo...akoby ani sám nevedel, do ktorých dverí chce v byte zatočiť:). Cez týždeň to frčí ako premávka v rušných hodinách....no v nedeľu sa meníme na sviatočných šoférov:).

Ani ja nie som iná.... hoci som mama. A tu odbehujem objať Jorika a pobozkať mu pliecka, lebo si to želá.... Tu zas odbehujem odniesť toaleťák do záchodu...., lebo tam komusi chýba ..... a popri tom, ako roboticky zodpovedám na otázky ..koketujem s myšlienkou, že sa z domu predsa len vyparím... Či myslíte, že len do spálne by stačilo?

Oooooj, mokrá myseľ je k ničomu!
Ešte dobre , že dnes je ten tata day...a ja sa nemusím obávať, že by som tým  nebodaj niekomu ublížila!

Mávam všetkým k mokrým nedeliam! Z 25Tovey Crescent.....

                                                            Cink

Puzzle

Dnes mám pomotanú náladu. Akoby čosi kdesi nesedelo. Ako keď nasilu vtlačíte do poskladaného obrázku nesprávny kúsok puzzle . Len akurát, ešte som neprišla na to, ktorý kúsok to je, aby som ho von vybrala a vložila tam správny.
Dnes dokonca ani neviem, kde mám v sebe slová hľadať.... Omnoho radšej ako blogovať, chce sa mi kresliť.... Nevhodný výber slov pre bloggera, tak?

Moja babka mávala občas také dni, kedy sa krútila a krútila a nič nespravila. Len v závere dňa zhodnotila , že dnes sa toľko pomotala, ledva si sadla a predsa, nič po nej nevidieť. Myslím, že dnes sa budem motať aj ja....

Alebo pôjdem hľadať ten pomýlený kúsok.....

Včera sme mali s Jorikom nádherný deň.... Túlili sme sa jeden k druhému a všetko bolo fajn. Veľa som sa smiala, hoci som na to nemala dôvod. Akurát k večeru na mňa padla únava a ja som stíchla.... No nemyslím, že Jorikovi to  vadilo.., tak nejak si už na to zvykol. Zopárkrát sa počas dňa ku mne pritúlil a vravel mi, ako ma ľúbi. K nezaplateniu také slová....všetkému dávajú zmysel...

Kiežby aj mojej Lizbet.... kríva teraz, ako ja. I ona má svoje puzzle a očividne , aj jej tam nejaký kúsok nesedí. Škoda len, že je to znova na mojich pleciach vypátrať, ktorý to je...

A ja som v puzzle hrozná!

Keby som nebola, už dávno by som si kúpila puzzle s obrázkom domčeka pre bábiky. Môj žalúdok bol v extáze , keď som ho uvidela, cena 2,99...dostupná. Prisáhám, ako som ho uvidela, aj 5 minút som na neho čučala neschopná sa pohnúť a to som stála vo dverách. Ibaže..počet kúskov nepustil....1000. To musí byť nejaký žart. Popri Jorikovi som sa vycvičila na 24. Tisícka pri tom znie ako nočná mora! To by som nedala....toľko trpezlivosti nemám! Alebo?

Na to puzzle myslím vkuse.... Tak ma tešilo a upokojovalo sa na neho dívať..... Tie bábiky v tom dome žili....teda akoby. Ale ja mám vždy namále uveriť, že tomu tak je. Blázon!

Na dnes s Jorikom nemáme nijaký plán..... Žeby sme zašli tam? Do toho sekáču, či tam ešte majú 1000ckové puzzle, z ktorého je môj žalúdok v extáze? Veď ak by som ho aj neposkladala, čo je veľký predpoklad...., mohla by som sa aspoň dívať na krabicu:). Či? Mám si kúpiť rovno iba krabicu?

Neviem..uvidím.... Vonku sa obloha mračí....tak sa mračím aj ja na ňu. Ibaže ja som jej tak akurát ukradnutá , mne ona nie. Cez škáru medzi žalúziami vidím tmavé cesty....prší! Katastrofa! Poľahky môže byť celodenná...tu v UK sú šance priveľké. Ozaj, nestávkuje sa na anglické počasie?

Jorik už vstal.....deň sa oficiálne začal... Tak  sa k nemu pôjdem pripojiť....a to puzzle? No veď uvidíme...možno sa ani nikam nepôjde, počet funkčných dáždnikov máme doma obmedzený. :)

Čo však viem, že urobím, je zamávanie....aha, už mávam a definitívne a bez debát len krásny deň prajem bez chýbajúcich kúskov puzzle! Z 25Tovey Crescent.

                                                                             CINK

Zábudlivá

Dnes som sa pustila do kreslenia novej knižky...... Zatiaľ ju volám Lizbet a istým spôsobom sa mi páči, ako majú všetky moje knihy v názve krstné meno... Zatiaľ je to teda Vava, Ripka, Oli a teraz Lizbet.
Lizbet by som ale nechcela ilustrovať tak bohato ako jej knižné predchodkyne. K nej sa to ani veľmi nehodí. Navyše, čo mnohých asi nepoteší, Lizbet je "strašidelná", hoc len do istej miery. Myslím tým, že pôsobí strašidelne, navádza čitateľa, aby sa bál...no v konečnom dôsledku strašidelná vôbec nie je. No bez debát je z tej skupinky ilustratívnych knižiek najmenej "detská" a očakávam od nej najmenší "čitateľský záujem". Ak to tak vôbec smiem nazvať. Najmä vzhľadom na to, že v podstate nijakú knižku reálne v rukách nemám!

Priznám sa, že tvoriť niečo, čo vopred viem, že sa páčiť nebude....lebo tak akosi, nebudeme si klamať, ľudia sú skôr za to hihi haha vo veselých farbách....a moja Lizbeta..., taká ani náhodou nie je....je odo mňa veľmi nezodpovedné a necitlivé... Myslím tým, keď viem, ako môj manžel chodí stále do práce a vlastne to mám tak akosi denno denne pripomínané, viem, že by som mala robiť veci, čo najviac ľúbivé. Robiť si ich po svojom je takmer protirodinné.

No nemôžem ináč...Lizbetin príbeh ku mne prišiel a musí ísť von. Uvoľní tak miesto novému a ja už teraz viem, aký bude....hoci som si nakázala vrátiť sa k svojmu "polorománu". No ak by som predsa nie, tak po Lizbete príde na radu zase niečo milé....čo ani ľudské nie je:). No veď uvidím....

Ináč, čo by som napísala? Že u nás prší až do topánok zateká?
Alebo že som sa včera prešla do centra mesta....a výnimočne sa mi tááááááák nechcelo ísť, no premohla som sa , lebo ma nohy bolia , tak som si išla  kúpiť krém. Ono, raz vojdem do centra, už nemá zmysel sa vracať späť domov..., lepšie je tam vyčkať a po ceste naspäť vyzdvihnúť Jorika zo škôlky. Tak som si naplánovala, čo budem robiť, kde pôjdem...že tradične obehám sekáče, dokúpim si fixy...., nakúpim jedlo v potravinách, skočím do knižnice....Jorikovi pôjdem kúpiť praclík syrový a tadáá....všetko som obehala, všade som bola....späť som šla ako vianočný stromček....akurát bez toho krému na nohy. Aj som myslela, že ma porazí, jak som to zistila.... No nič, mrknem na amazon, lebo už sa mi do centra ísť nechce...leda ak by sa Jorikovi chcelo . Dnes totižto škôlku nemáme...:).

A keď už spomínam škôlku , tak i tá ma včera takmer "porazila". Lebo jak som k nej došla, vidím sanitku. Z prízemia bola počuť plač detí, tak si vravím, Jorik to nebude....to niekomu z mladších detí sa čosi stalo.... A tak si pianko vyleziem po schodoch hore a tam zdravoťákov ako maku...všetko v zelenom....a vravím si, pane bože , čo sa stalo? Len nech to nie je môj Jorik... A hneď mi aj došlo, že O2 telefón som ani so sebou nemala, čo by mi možno aj volali.... Našťastie , Jorik to nebol. Tak mi odľahlo. Učiteľky rodičov upokojovali, že nič hrozné sa nestalo....len teplota , ale halooo, na tú sa nevolá záchranka....a už vôbec sa dieťa nepreváže po ošetrení do nemocnice. Ak tak musela byť riadne vysoká.... Úprimne dúfam, že ten chlapček je v poriadku a tiež, že čokoľvek ho skolilo, nebolo to nič nákazlivé....

Po čomsi takom mi príde takmer úsmevné, ako krásne je môj Jorik sociálne "chorí". Nemajte mi za zlé to silné slovo. Ani náhodou si nemyslím, že môj syn je ozaj chorý. Je len svojský....a mne sa svojskosť páči. No aby som to vysvetlila lepšie....včera sa mal rozlúčiť s jedným zo svojich učiteľov. Volá sa Tomy. Učiteľka Jorikovi jemne vysvetlila, že Tomy odchádza, aby mohol ďalej študovať..., aby sa s ním Jorik rozlúčil tým najväčším objatím, aké len môže dať. Ba i Tomy si k Jorikovi čupol a ešte raz mu o svojom odchode všetko povedal....pridal i to, ako mu bude Jorik chýbať.... No Jorik sa nemal k činu, tak som ho potlačila aj ja...zopakovala mu všetko a poslala ho Tomiho vystískať.
Hm, Tomy už aj rozpažil ruky a usmieval sa , jak čakal a Jorik? Pozrel doprava, doľava...a hlesol:
,, Ale ja ho nechcem objať."
Tomy to vzal úsmevne....Jorik sa za to hanbil...a ja som bola na neho hrdá, že na nikoho nedal, len na seba.


A s tým pocitom hrdosti dnes mávam....dnes asi špeciálne všetkým maminám, najmä tým zábudlivým....a potom i tým, ktorým detičky tiež nemilo ochoreli.....a....už len pošepky...mávam extra aj všetkým maliarkam....čo si kradnú čas, kde len môžu....z 25Tovey Crescent!

                                                                       CINK

Zlá manželka

Včera som čelila nepríjemným otázkam svojho muža. Cítila som sa vinne, ako som ich obhajovala. Znamená "cítenie sa vinne", že som automaticky vinná?
Do podrobností nebudem zachádzať..., tie sa týkajú iba nás dvoch. Spomeniem iba časť...tú, pri ktorej som sa cítila vinne. Samozrejme, týkala sa môjho umenia. Vlastne, ani ma neprekvapuje, že na tú tému došlo....prakticky som ju čakala. Ak niekto chodí pravidelne deň čo deň do práce ,aby zarobil na obživu, musí vidieť svojho partnera, ktorý ostáva doma, aby obriadil domácnosť a dieťa ako lenivca či povaľača...či...ako to nazval môj muž "šťastlivca". (hej, počujem tú "pointu", najmä , keď sa to slovo vysloví cez zovreté zuby )
Samozrejme,  ja mám umenie na obranu...lebo veď ozaj  tvorím. No pravda je, že som úplne k ničomu ako predajca svojich diel. Teraz je to ešte o čosi horšie... Na pretras prišli hotové produkty...  Niekedy aspoň tie boli ! A teraz? Kde sú? Mám zákazky? Na čom akože toooľko pracujem? Kde sú výsledky mojej práce? Ako, môj drahý priznal, že chápe, že momentálne pracujem na knihe, lebo veď som o tom hovorila...ale haló....hádam nie až toľko!
Len som blikala očami a habkala slová. Čokoľvek som povedala, bolo ináč pochopené.

Neviem, ako to vnímajú iní..., ale mne nakreslenie príbehu ba i jeho napísanie, chvíľu - dosť podstatnú chvíľu, trvá. Nie som lenivá....stále sa v noci budím na bolesti v krku, to ako dlho ho pri kreslení držím ohnutý..., moje prsty už niekedy doslova kreslia z pamäte....a zásoby fixiek sa mi každým dňom rapídne zmenšujú, ako odchádzajú do fixových lovíšť....o skicároch ani nevravím. Rýmujem za chôdze....svojimi príbehmi som počmáraná.....keď nemám papier a som vonku, za chôdze sa nahrávam . Pamäť môjho telefónu je plná nezmyselných videí...ako tlačím kočiar a do toho diktujem myšlienku alebo rým, aby mi nebodaj nikam neušiel.

Uvedomujem si, že keby som už mala po svojom boku knihy, bola by to úplne iná story. Moja hanblivosť im nepomáha. Ale snažím sa. Stále koketujem s myšlienkou, že v decembri predsa len poletím domov..., no Jorik má v tom čase stále škôlku a potom...ani to nie je  lacný špás kupovať letenky, navyše, ja nikde nemôžem letieť sama, musím so sebou automaticky brať aj Jorika a s ním, nech sme hoc jaká zohratá dvojka....sa pracovné veci vybavujú ťažko. No aj keby sme ich dali, čo viem, že by sme dali....čo sa stihne za týždeň? Za dva? Som to iba ja, čo si myslí, že v hurá..vo vianočnom decembri na mňa bude mať len málokto čas a  veriť, že  by sa mi podarilo vytlačiť knihu či "knihy" by  bolo viac než naivné?
Najmä po tom, čo som videla, ako nekonečne dlho  trvalo len objednať veci do nášho popponkovského obchodíku?

Občas, občas častejše než občas, si myslím, že nie som dobrá manželka. Nevravím, že som zlá..., no nie som tá, čo by robila muža šťastného. Viete..tak...prosto...jednoducho.

No čo už so mnou? Medzi nami....predpokladám, že už to bude iba horšie:).

Sú všetky manželky výtvarníčky takéto? Lakomé na svoje umenie....a....hm... nepochopené?

Nuž tak teda...troška neisto dnes mávam..ale mávam...z 25Tovey Crescent...kde som pred dvoma dňami vymenila všetky obrusy a prestierania a i koberce a behúne a zabudla som vám o tom napísať...nie že by vám to malo spôsobiť niečo...to len mňa to teší:) . Viete, keď už nemôžem kúpiť nové skrine...aj obmena obrusov je fajn:).


                                                                          CINK

Jeseň

Som písaním úplne posadnutá! Úplne, úplne....ako zdivený umelec....ešte i keď upratujem si pod nosom šušlem rýmy... Jorik sa ma občas pýta, čo to vravím... Ani si neuvedomujem, že ma je počuť. :)

Neviem , ako je tomu u nás doma, na Slovensku myslím, ale tu v UK je už všade jeseň. Leto je nadobro preč. Doslova a do písmena. Lístie sa váľa všade po zemi..., ba dokonca by som povedala, že sa tento rok jeseň niekam ponáhľa..., lebo mnohé stromy sú tu už temer kompletne holé. Kam to náhlenie? Osobne si na čižmy veeeľmi rada počkám!

Už ani tie gaštany toľko nepadajú na zem. Ako by aj mohli z holých konárov? A my sa čím ďalej, tým viac babušíme..., lebo ten vlhký anglický chlad je nechutne dotieravý a rád vlezie aj tam, kam nemá.

Aby bolo všetko ešte veselšie, naše domáce planetárium prestalo svietiť. Zažne sa len vtedy , keď sa mu chce. Hm...ako málo stačí k tomu, aby sa čosi úžasné zmenilo na plastovú haraburdu, ktorá tak akurát miesto zaberá.

Ba dnes ani s tým - včera spomínaným tabletom -  nie je všetko rovnaké. Jorik si ho náhle vypýtal a už na ňom  práska hry.

A ja sa usmievam sa.

A pritom na to ani nemám vyslovený dôvod.
Nateraz mi úplne stačí, že vonku neprší....

Mávam vám ku krásnemu dňu...od nás...z 25 Tovey Crescent....

                                                               CINK

Gaštany

Začínam si čosi namýšľať. Zase hľadám diagnózy. Ale už sa nesmejem nad sebou, že som hypochonder. Múdre knihy vravia , že by to k môjmu "ja" nebolo nič nezvyčajné a moja sestra dodáva, že hypochondri žijú dlhšie. Tak čo sa trápiť?
Všímam si Jorika s celým jeho svetom. Podobá sa tomu môjmu....akurát, že mu k nemu chýba ceruzka do ruky. Ale to nič neznamená, je ešte malý.

Včera som mu kúpila domáce planetárium. Prisahám, som si plne vedomá toho, že množstvo sekáčov, ktoré tu je , mi svojim  tovarom, za smiešne nízku cenu, skrz naskrz cezo mňa a moje slabosti, doslova zasypali syna každou možnou hračkou, ktorú si detská fantázia vie predstaviť. A hej viem, občas je to i na škodu...ako aj všetka technika... No , na druhej strane, ja silno verím, že zakázané ovocie najviac chutí....a v rámci toho sa teším, že Jorik , akokoľvek má dostupný svoj tablet....posledné dni na neho ani nemrkol. Radšej so mnou zbiera gaštany, hoci sa ich bojí dotknúť....hm....zasekla som sa v slovíčkach...to tie gaštany....tak podvedomo , na jeden kútik úst sa usmievam...lebo vidím Jorika ako jasá a kričí , že našiel gaštan a prštekom svojim na neho mieri ale zo zeme ho nezdvihne. Aj keď ho posúrim, zavrtí hlavou : ,,Nie , ty mama.." Páčia sa mi také "nezvyčajnosti". Aj keď  mi slová spod prstou ukradnú...a ja náhle neviem, kde som skončila....
Tak teda kde som to bola?
Pri gaštanoch?
Haha, nie....pri sekáčoch a ich hračkách a pri planetáriu, ktoré som včera kúpila.

Hej , kúpila.
Za dve libry, aby som bola aj matematicky presná..., doniesla som domov plastovú guľu s umelohmotnou rúčkou. Dá sa vložiť do stojana s kompasom...to aby sme ju tam mohli otáčať a podľa sprievodného CD - čka tak synchronizovane spoznávať súhvezdia. Ku každému sa dá čosi povedať....cez mýty , ktoré o nich kedysi ľudia rozprávali až po zaujímavosti z prítomnosti. Jediná žiarovka , vo vnútri tej guli, čaruje v tme obrazce na stenu...fúúúú......hviezdy sú všade.... A keď sa tá vypne, svietia už len fosforové hviezdičky na guli...krásnou zelenou farbou.... až mám len na krok tomu uveriť, že je to mágia...

A tak sme po škôlke s Jorikom ležali na dlážke našej chodby a sledovali tie hviezdy a CD hralo a Jorik ho nepočúval , ale rozprával si svoje a mne bolo dobre. Taaaak dobre.....

A to aj napriek tomu, že v škôlke sa Jorikovi znova nepáčilo.....

ps: aj napriek tomu, že som si už dávno myslela, že Oli je kompletne hotový, nebol. Dnes som mu dodala ďalší obrázok  a čuduj sa svete, moje prsty sa po ňom umlčali. Ba navyše, pozbierali, čo na stole ležalo, stránku po stránke uložili , to ako príbeh šiel ....a potom medzi tými stránkami s potešením  listovali a ja som sa ich spokojnosťou nakazila a zase...zase....dobre mi je. Myslím, že som odviedla dobrú prácu a ja sa nezvyknem pochváliť.

Mávam  vám ku krásnemu utorku...z 25Tovey Crescent..., kde sa dnes ráno umlčal Oli, aby mohla prísť na rad Lizbet. Prvé verše sú spísané a ....sľúbila som si, že len čo aj tú dokončím, vrátim sa späť k svojmu najdlhšiemu dielu vôbec... Bude to výzva, lebo už som z príbehu von, ale teším sa na ňu. Ozaj teším.., lebo som na ten príbeh veľmi hrdá....

                                                                 CINK

Rozmaznaná

Nijaký carboot sa včera nekonal. Obloha sa pretrhla a celý deň mrholilo. Tak typicky anglicky. Nuž som zrána aspoň do Tesca zašla....prekutrala tam miestny sekáč, ktorý stojí opodiaľ....nič v ňom nekúpila....zabehla som do potravín, tam som už nakúpila ,čo bolo nutné i nenutné :) a ....šla som späť domov. Našťastie, Tomáš mal deň off a rozhodol sa byť s Jorikom. Hurááááá...., tuším začínam milovať nedele!
Včera som ju zneužila jak sa dalo! Nijaké ťahačky s taškami plnými jedla...nie nie! Luxus vážení! Prázdne ruky! Tomáš s Jorikom vzali všetko do auta..... Mne ostala prechádzka. Len dáždnik do toho mrholenia a do ruky kniha. Och, ako mi chýbalo moje čítanie za chôdze! Tak som sa včera rozmaznávala.....! A prešla sa možno i o kilometer navyše, lebo kapitoly v knihe boli tak zaujímavé, že som im nevedela odolať.
A doma som sa rozmaznávala ďalej! Písala som a pracovala aj počas dňa! To sa mi pri Jorikovi nestáva... Ba som si aj pospala a to je luxus nad luxus!
Týždeň takýto by sa mi zišiel, kedy by som mohla vypnúť a byť tu len pre seba. Viem, som lakomá na svoj čas....a zmýšľajúc tak ako matka...fuj, či mi nie je hanba! Nuž je, ale som úprimná.

Lebo pravda je, že som matka, ale som i "umelkyňa" , to sa tak ťažko píše.....ale asi som...a som i žena a mám svoje lakomé potreby ..ako vyhrievanie sa vo vani....meditácia knižná pri sedení na záchode alebo aspoň päťminútové denné snívanie nepretrhnuté potrebami dieťaťa....! Matky , myslím MATKY, mi rozumejú. Či ?

Tak som sa včera topila v luxuse!

A dnes tu stojím rozmaznaná od hlavy po päty .....no obávam sa, že večer si už ten pocit pamätať nebudem. Nooooo, povážlivo...Jorik má dnes škôlku.... uj, ozaj! Už aj sama nad sebou krčím nos!

Veď mám len jedno dieťa!

Ja viem...viem....už mlčím.

To ..to....rozmáznávanie je na vine! Naozaj, neklamem! Jak mu pričuchnete, ste jak v extáze! Tobôž, ak máte prácu, ktorú milujete! A ja tú svoju milujem. Dnes som dokreslila ďalší obrázok k Olimu. Včera som si prešla celým príbehom a zazdalo sa mi, že v začiatku je príbeh slabo ilustratívne "zdokumentovaný". Tak som dokresľovala obrázky  a ešte jeden by som rada dodala. Potom si budem môcť ruky oprášiť a pustiť sa do práce novej. Už mi v mysli tancuje a neviem sa dočkať, až po nej chmatnem:).

No ozýva sa aj môj projekt s Vlaďkou. tak som včera písala a pracovala aj na ňom. Hneď ako dopíšem tieto riadky , pôjdem napísať mail do agentúry, aby nedošlo pri tlačení k chybe. Veľmi ma mrzí, že som nemala tú česť svoje veci vidieť...a to aj napriek tomu, že som si pobyt doma predĺžila a bolo mi to sľúbené! No nič...všetko sa pre niečo deje....tak hádam toto dobre dopadne. Nateraz skúšam nervózne motýle v brušku ignorovať.

U nás je ešte ticho...ale to sa každú chvíľu môže zmeniť. No aktuálne je pokoj a tak vám z neho i pokojne mávam a krásny deň prajem.

Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.....

                                                             CINK