Nijaký carboot sa včera nekonal. Obloha sa pretrhla a celý deň mrholilo. Tak typicky anglicky. Nuž som zrána aspoň do Tesca zašla....prekutrala tam miestny sekáč, ktorý stojí opodiaľ....nič v ňom nekúpila....zabehla som do potravín, tam som už nakúpila ,čo bolo nutné i nenutné :) a ....šla som späť domov. Našťastie, Tomáš mal deň off a rozhodol sa byť s Jorikom. Hurááááá...., tuším začínam milovať nedele!
Včera som ju zneužila jak sa dalo! Nijaké ťahačky s taškami plnými jedla...nie nie! Luxus vážení! Prázdne ruky! Tomáš s Jorikom vzali všetko do auta..... Mne ostala prechádzka. Len dáždnik do toho mrholenia a do ruky kniha. Och, ako mi chýbalo moje čítanie za chôdze! Tak som sa včera rozmaznávala.....! A prešla sa možno i o kilometer navyše, lebo kapitoly v knihe boli tak zaujímavé, že som im nevedela odolať.
A doma som sa rozmaznávala ďalej! Písala som a pracovala aj počas dňa! To sa mi pri Jorikovi nestáva... Ba som si aj pospala a to je luxus nad luxus!
Týždeň takýto by sa mi zišiel, kedy by som mohla vypnúť a byť tu len pre seba. Viem, som lakomá na svoj čas....a zmýšľajúc tak ako matka...fuj, či mi nie je hanba! Nuž je, ale som úprimná.
Lebo pravda je, že som matka, ale som i "umelkyňa" , to sa tak ťažko píše.....ale asi som...a som i žena a mám svoje lakomé potreby ..ako vyhrievanie sa vo vani....meditácia knižná pri sedení na záchode alebo aspoň päťminútové denné snívanie nepretrhnuté potrebami dieťaťa....! Matky , myslím MATKY, mi rozumejú. Či ?
Tak som sa včera topila v luxuse!
A dnes tu stojím rozmaznaná od hlavy po päty .....no obávam sa, že večer si už ten pocit pamätať nebudem. Nooooo, povážlivo...Jorik má dnes škôlku.... uj, ozaj! Už aj sama nad sebou krčím nos!
Veď mám len jedno dieťa!
Ja viem...viem....už mlčím.
To ..to....rozmáznávanie je na vine! Naozaj, neklamem! Jak mu pričuchnete, ste jak v extáze! Tobôž, ak máte prácu, ktorú milujete! A ja tú svoju milujem. Dnes som dokreslila ďalší obrázok k Olimu. Včera som si prešla celým príbehom a zazdalo sa mi, že v začiatku je príbeh slabo ilustratívne "zdokumentovaný". Tak som dokresľovala obrázky a ešte jeden by som rada dodala. Potom si budem môcť ruky oprášiť a pustiť sa do práce novej. Už mi v mysli tancuje a neviem sa dočkať, až po nej chmatnem:).
No ozýva sa aj môj projekt s Vlaďkou. tak som včera písala a pracovala aj na ňom. Hneď ako dopíšem tieto riadky , pôjdem napísať mail do agentúry, aby nedošlo pri tlačení k chybe. Veľmi ma mrzí, že som nemala tú česť svoje veci vidieť...a to aj napriek tomu, že som si pobyt doma predĺžila a bolo mi to sľúbené! No nič...všetko sa pre niečo deje....tak hádam toto dobre dopadne. Nateraz skúšam nervózne motýle v brušku ignorovať.
U nás je ešte ticho...ale to sa každú chvíľu môže zmeniť. No aktuálne je pokoj a tak vám z neho i pokojne mávam a krásny deň prajem.
Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.....
CINK
Ach mila, ako ti rozumiem... Branko po dvoch dnoch v skole sa mi dnes domov vratil zas chory... uz sa lekarke a marodke nevyhneme :( a ja sa nechcem hnevat, ale mam velmi blizko tomu pocitu...nie na Branka, ale na tu situaciu sa hnevam, lebo vsetko vo mne je tesne pred exploziou, ako pracovat v klude potrebujem, veci dotiahnut...pokroky zazit a to vsetko s tym rozmaznavanim o akom pises, ach moct tak par hodin nicim nerusene pracovat a len vo svojom vnutri sa tulat... no ale je to ako to je, prijat to musim a chudacika Branka poopatrovat s laskou, ako to len mamy vedia :) horiiiim zvedavostou na Oliho!!! A zdielam s tebou ten krasny pocit z tohto dielka...ze sa zrodilo, ze sa rodi :) objimam draha!
ReplyDelete