Zábudlivá

Dnes som sa pustila do kreslenia novej knižky...... Zatiaľ ju volám Lizbet a istým spôsobom sa mi páči, ako majú všetky moje knihy v názve krstné meno... Zatiaľ je to teda Vava, Ripka, Oli a teraz Lizbet.
Lizbet by som ale nechcela ilustrovať tak bohato ako jej knižné predchodkyne. K nej sa to ani veľmi nehodí. Navyše, čo mnohých asi nepoteší, Lizbet je "strašidelná", hoc len do istej miery. Myslím tým, že pôsobí strašidelne, navádza čitateľa, aby sa bál...no v konečnom dôsledku strašidelná vôbec nie je. No bez debát je z tej skupinky ilustratívnych knižiek najmenej "detská" a očakávam od nej najmenší "čitateľský záujem". Ak to tak vôbec smiem nazvať. Najmä vzhľadom na to, že v podstate nijakú knižku reálne v rukách nemám!

Priznám sa, že tvoriť niečo, čo vopred viem, že sa páčiť nebude....lebo tak akosi, nebudeme si klamať, ľudia sú skôr za to hihi haha vo veselých farbách....a moja Lizbeta..., taká ani náhodou nie je....je odo mňa veľmi nezodpovedné a necitlivé... Myslím tým, keď viem, ako môj manžel chodí stále do práce a vlastne to mám tak akosi denno denne pripomínané, viem, že by som mala robiť veci, čo najviac ľúbivé. Robiť si ich po svojom je takmer protirodinné.

No nemôžem ináč...Lizbetin príbeh ku mne prišiel a musí ísť von. Uvoľní tak miesto novému a ja už teraz viem, aký bude....hoci som si nakázala vrátiť sa k svojmu "polorománu". No ak by som predsa nie, tak po Lizbete príde na radu zase niečo milé....čo ani ľudské nie je:). No veď uvidím....

Ináč, čo by som napísala? Že u nás prší až do topánok zateká?
Alebo že som sa včera prešla do centra mesta....a výnimočne sa mi tááááááák nechcelo ísť, no premohla som sa , lebo ma nohy bolia , tak som si išla  kúpiť krém. Ono, raz vojdem do centra, už nemá zmysel sa vracať späť domov..., lepšie je tam vyčkať a po ceste naspäť vyzdvihnúť Jorika zo škôlky. Tak som si naplánovala, čo budem robiť, kde pôjdem...že tradične obehám sekáče, dokúpim si fixy...., nakúpim jedlo v potravinách, skočím do knižnice....Jorikovi pôjdem kúpiť praclík syrový a tadáá....všetko som obehala, všade som bola....späť som šla ako vianočný stromček....akurát bez toho krému na nohy. Aj som myslela, že ma porazí, jak som to zistila.... No nič, mrknem na amazon, lebo už sa mi do centra ísť nechce...leda ak by sa Jorikovi chcelo . Dnes totižto škôlku nemáme...:).

A keď už spomínam škôlku , tak i tá ma včera takmer "porazila". Lebo jak som k nej došla, vidím sanitku. Z prízemia bola počuť plač detí, tak si vravím, Jorik to nebude....to niekomu z mladších detí sa čosi stalo.... A tak si pianko vyleziem po schodoch hore a tam zdravoťákov ako maku...všetko v zelenom....a vravím si, pane bože , čo sa stalo? Len nech to nie je môj Jorik... A hneď mi aj došlo, že O2 telefón som ani so sebou nemala, čo by mi možno aj volali.... Našťastie , Jorik to nebol. Tak mi odľahlo. Učiteľky rodičov upokojovali, že nič hrozné sa nestalo....len teplota , ale halooo, na tú sa nevolá záchranka....a už vôbec sa dieťa nepreváže po ošetrení do nemocnice. Ak tak musela byť riadne vysoká.... Úprimne dúfam, že ten chlapček je v poriadku a tiež, že čokoľvek ho skolilo, nebolo to nič nákazlivé....

Po čomsi takom mi príde takmer úsmevné, ako krásne je môj Jorik sociálne "chorí". Nemajte mi za zlé to silné slovo. Ani náhodou si nemyslím, že môj syn je ozaj chorý. Je len svojský....a mne sa svojskosť páči. No aby som to vysvetlila lepšie....včera sa mal rozlúčiť s jedným zo svojich učiteľov. Volá sa Tomy. Učiteľka Jorikovi jemne vysvetlila, že Tomy odchádza, aby mohol ďalej študovať..., aby sa s ním Jorik rozlúčil tým najväčším objatím, aké len môže dať. Ba i Tomy si k Jorikovi čupol a ešte raz mu o svojom odchode všetko povedal....pridal i to, ako mu bude Jorik chýbať.... No Jorik sa nemal k činu, tak som ho potlačila aj ja...zopakovala mu všetko a poslala ho Tomiho vystískať.
Hm, Tomy už aj rozpažil ruky a usmieval sa , jak čakal a Jorik? Pozrel doprava, doľava...a hlesol:
,, Ale ja ho nechcem objať."
Tomy to vzal úsmevne....Jorik sa za to hanbil...a ja som bola na neho hrdá, že na nikoho nedal, len na seba.


A s tým pocitom hrdosti dnes mávam....dnes asi špeciálne všetkým maminám, najmä tým zábudlivým....a potom i tým, ktorým detičky tiež nemilo ochoreli.....a....už len pošepky...mávam extra aj všetkým maliarkam....čo si kradnú čas, kde len môžu....z 25Tovey Crescent!

                                                                       CINK