Krátko kratúčko

 Na amazone som si pred dvoma hodinami objednala niekoľko psychologických kníh. Stále som hladná po informáciach... Zvyšné dve hodiny som prepisovala svoj veruškovský blog, ktorý som napísala hneď na druhý deň ráno po svojom príchode späť do UK...., úplne neistá si jeho zverejnenia. Napokon som to odklikla a teraz si pôjdem zatvoriť oči a tváriť sa, že sa vlastne vôbec nič nestalo.
V rukách žmolím drobnú Holly, hračku o veľkosti malíčka, ktorú som si včera kúpila a s ktorou sme sa včera s Jorikom nekonečne dlhé  hodiny hrali....až ...až som si nemohla odpustiť otázku, či tým nechtiac nečmáram po jeho chlapčenskej duši tak nechutne tradičnou dievčenskou hrou s bábikami? Zariadili sme jej domček, vzali ju na piknik....do zámku....
Prisahám....mám len milimeter od toho, aby som uverila, že v tom zariadenom drevenom domčeku žije....myslím, tak ozaj "žije".

Dni sa po príchode sem do UK uklepávajú.....pomaly síce, ale uklepávajú. (odpustite mi to nespisovné slovíčko:) Jorik má naďalej právo len na 15 hodín do týždňa v škôlke, čo nie je žiadna sláva...ani pre moju prácu nie. Dúhy na oblohe už tiež nie je tak často vidieť , v podstate už len vietor sa stále hrdí svojou vytrvalosťou. Ja som v sebe tiež prehrýzla prekvapenie zo šoférov, ktorí zastavia svojich tátošov aj na miestach , kde by nemuseli a pomaly ....zas a znova....nabehujem na systém slepej dôveryhodnosti , že na prechode nás nik zabiť nemieni...... Akurát môj žalúdok žalostí nad slovenskou stravou, ktorá mu náhle tak chýba (nikdy predtým som si to nevšimla....práve naopak...bola to anglická strava, čo zvykla byť oplakávaná )....a ostatné je tak trocha za mienku nestojace.

Môj Oli , posledná z troch kníh, ktorú práve dokončujem, sa "uklepáva" tiež. Moje prísne oko síce žalostí nad neschopnosťou mojich prstov nakresliť zakaždým rovnakú figúrku...ozaj nechápem ako to robia iní výtvarníci, ale nevzdávam sa, najskôr to chce iba cvik.... A tri knihy budú komplet hotové.

Ešte som nespomenula, že deň pred odletom sem do Uk , som dostala ponuku na sponzorovanie tlače mojich dielok. Ponuka, aká sa neodmieta a z ktorej sa aj teraz štípem do ruky, či sa mi to predsa len nesníva... Nuž tak kvôli nej dumem, či si predsa len v decembri nezbalím kufre a nepoletím na Slovensko ukázať, čo som spáchala a naplánovať, čo by sa ešte spáchať dalo... Dumem. V hlave už mám štvrtý príbeh...až sa trasiem, ako sa mi páči...,ale ...chcelo by to už aj niečo konkrétne do ruky.


Dnes má Jorik škôlku.
O chvíľu mu budem chystať raňajky a potom obed a i skorú večeru, čo mu zabalím do žabacieho batôžka.... Teraz ešte spí.....a mne sa začína točiť hlava z toľkého písania. Nič nezvyčajné...stáva sa mi, keď mi písmenká dlho tancujú pred očami.

A tak ,ak dovolíte, radšej už len zamávam....ku krásnemu dňu. Ako ináč, od nás...z 25Tovey Crescent.


                                                     CINK