Tomáš vzal Jorika na ryby a ja som usnula na gauči. ZASE! Avšak po výlete do mesta, kde sa nám pokazil bicykel a ani len dole prudkým kopcom nešiel sám a Jorika na ňom som musela tlačiť ako taký osol ( ani nehovorím o "hore kopcom" , brrr.....aj spomienka bolí!) , až mi hánky na rukách beleli, sa potrebe spánku ani netreba čudovať. Ibaže ja spať nechcem. Ráno som nestihla pridať ani jeden status. Na facebooku myslím.
Kľudne sa smejte. Ale robím teraz všetko, čo je v mojich silách, aby som znovu rozbehla svoju značku. Zatiaľ mi to škrípe , ale vždy si vravím : ,, Hlavu hore dievča, teš sa z toho, čo už máš! Všetko má svoj čas. Len ďalej s radosťou tvor a čo sa má dostaviť , sa dostaví."
Viem, že moje ja to myslí dobre. Navyše, má pravdu. Aj napriek tomu, že davy ľudí na mojej stránke nejasajú, jesto sa čomu tešiť. Firma Svojská (hádam im nevadí, že ich tu spomínam) , by radi predávali vecičky s mojimi obrázkami. Nechala som si to prejsť hlavou a vravím si, prečo nie? Z obálky s úsporami vyberám zopár do vrecka. Treba kúpiť nový skener. Už bolo načase. Ten náš starý dá maximálne 600dpi. A to by vraj bola škoda, keby sme moje obrázky obrali o kvalitu. Na tričkách to vraj bude vidieť a to by som nerada.
No....akosi jakosi, obálku z ruky ešte stále nepúšťam. Ešte je čosi, do čoho by som chcela investovať, ale tu sa už tak trocha okúňam,i bojím sa by som povedala , bez debát si nie som istá. Nebudem to tu maskovať, na rovinu poviem, nad čím uvažujem - nad kamerou. S Jorikom, haha, moja 4 ročná opora, sme sa rozhodli, že to dáme. Že sa z nás stanú vlogeri.... (Medzi nami, podpora od 4 ročného je neskutočná vec! Na to, aby ste ju dostali, vám veľa netreba. Stačí nadšenie v hlase a je to.) Ale .., srandy bokom, ozaj to dáme? Teda pardón, dám? Môj vzhľad, vyjadrovanie sa....veď predsa dobre viem, že keď som nervózna , kokcem. Keď sa hanbím, červenám sa. Občas doslova ako pivónia. A potom si vravím, že i iní kokcú a i iní sa červenajú a hej, všetci sme len ľudia a potom...pýtam sa samej seba, či mi to vadí na iných vlogeroch , ktorých tak rada sledujem a nie, nevadí ( aj na čelo vám zaťukám, že čo ste šiši, také človečiny mám naopak práve mocno rada!) ...tak heš strachuplné myšlienky, ak si neobhájim svoju prácu , budem sa musieť inde po živobytí poobzerať.
Taká je pravda.
A nie, nehanbím sa to priznať..., lebo len z lásky a pre lásku sa všetko robiť nedá. Vlastne - z lásky áno , ale len z lásky by sme neprežili. Ani účty sa z lásky nezaplatia. (teda, neviem ako vám, ale mne naše účty na moju lásku kašlú...) Tak bojujem. A bojujem rada , zatiaľ mám vietor v plachtách a som blízko pri kormidle.
Oh! Kde som to až zablúdila? Niekde na loďku (?) :) , na vode mi predsa býva zle. Ta tam naspäť na pevninu, k vankúšu a ku skicáru a ku všetkým mojim vlogerom, čo tak rada sledujem. Tomáš mi práve poslal niekoľko fotiek z rybačky. Aha, oni už lovia a ja? Ešte ani čiarka v skicára! Nuž utekám milí a mávam len v letku.....aby sa Vám všetko darilo ako si želáte! A verme si , aspoň skúsme.
CINK
No comments:
Post a Comment