Sivá okolo

Mala by som napísať druhú časť o mne. Tú aktuálnu, v ktorej maniacky po ránach kreslím (ako, kreslím aj inokedy počas dňa, ale ak by ste sa náhodou niekedy ráno ocitli v tiesni, môžete mi volať. Na 99% som hore a kreslím. Či ale budem cez sluchátka počuť zvonenie , vám  už zaručiť neviem:), v ktorej ako pravý "závislák" prechádzam od jedného youtuberského videa k druhému , v ktorom som kompletne stratená vo svojom svete , ako tomu hovorí môj manžel a v ktorom som , niekedy viac a niekedy menej, tak akosi neohrabaná v kontakte s ľuďmi a v celej tej prepotrebnej paráde , ktorej sa hovorí socializácia.
A tiež by som mala kresliť. Vedľa mňa na stole leží ceruzou nakreslený obrázok dievčinky čitateľky, ktorej za chrbtom stojí jej vlastný tieň a tiež si číta. Práve som si ho nakreslila a rada by som ho ešte dnes ráno dokončila. Včera sa mi totižto ozvala istá firma, že by mala záujem o moje kreslenky na rôznych produktoch. Pomerne do neskorého večera sme spolu onlajnovo klábosili a vyjasňovali si veci, jak sa majú. No a dnes ráno už aj kreslím svoj prvý návrh pre nich. Vždy je to trochu iné kreslenie, keď sa vie, že výsledok by mal na niečo poslúžiť a na jeho výslednom "vzhľade" bude závisieť i úspech niekoho iného . Už som i zabudla , aké to je, lebo veď za knihami si stojím len ja sama a nik iný. Ak bude hanba či neúspech, len ja na to doplatím.

Nuž to všetko by som mala. Mala.....

A aj robiť budem..., hoci všetko určite nestihnem. Rána sú len rána , so slnkom , čo sa nedajbože ale už, vždy ponáhľa na oblohu. Tu si však nie som istá, či sa i u nás objaví. Od včera večera sa obloha skrz naskrz zatiahla a odkiaľsi dokonca vietor prihnal búrky. Jedna z nich, okolo jednej ráno , doslova drnčala oknami. Viem to presne, lebo niekde vtedy som sa vytrmácala z Jorikovej postele. Už ma v nej nechcel, už sa chcel roztiahnuť a ja som mu zavadzala. Pamätám sa , že som chvíľu načúvala tomu rinčaniu a duneniu, ale asi ma až tak neoslovilo, lebo som v ňom slastne zaspala. A teraz je ráno a vonku je šedo a to šedo je v nedeľu a v nedeľu je tu carboot sale a ja som si nie istá, či dnes nejaký carboot vôbec bude, lebo v tom sivom odtieni sa mi zdá jeho prognóza na uskutočnenie  - na rovinu - mizivá.
Radšej ani nemrkám tým smerom  , kde sú okná, lebo nebodaj i ja zosiviem.
A to by nerobilo dobrotu. Sivej mám na sebe dosť. Vstávanie skoro ráno má sivú totižto tiež rado. Kreslí si ňou po mojej tvári, to mi môžete veriť . A potom sa k tej armáde sivej pridávam aj ja sama, lebo tú sivú úprimne ľúbim a sivé svetre to je moje, jaj! Ale keď je sivý aj deň, to je zlé. Vtedy sa v ňom strácam a občas tak doslovne, až kompletne zmiznem. Alebo si to iba prajem? Hm...

Nuž tak teda nikde nemrkám, radšej si dám svoju novú bielu (vegánsku) čokoládu , lebo sa jej neviem nabažiť a už mám len niekoľko štvorčekov z nej (beda!) a hneď mi je vo vnútri vanilkovo. Odporúčam.
A vtom vanilkove idem poslušne robiť , čo robiť mám.... Blog o sebe už písať nebudem. Skúsim poobede....hoci , pozerám, poobede už má svoje "malo by sa urobiť", pcha! No nezabijem sa....! Nie, vo vanilkove sa nezabíja a neumiera. Tak blog nebude a hotovo. I zajtra je deň a nie, ďakujem, neprosím si vidieť jeho plány ! Mám iné na práci. Idem kresliť a potom pôjdem na carboot, ak nejaký bude a potom ....potom uvidím, čo mi Jorik dovolí:).
Hahaha....zdravím maminy!

A zdravím aj všetkých , čo dnes majú nedeľu , sivú či zelenú a možno i bodkovanú. Krásny deň majte , ja vám k nemu mávam....z 25 Tovey Crescent!


                                                                          Cink