To tretie

Je streda predvečer. V byte na Hlavnej ulici je ticho. Priam hrobové ticho. Kam zmizli všetky hlasy? Myslím tie panelákové...
V byte je i tma. Som doma sama. Nešetrím elektrinou . Môj milý zhasol, keď odchádzal.
Tma mi nevadí. Nie teraz. Preto nebudem nič "páliť". Možno....možno, tak akurát -  kahan, čo schovávam pod stolom. Ten by som mala zapáliť. Ale nie tu doma...., na cintoríne. Ibaže som lenivá a nechce sa mi do zimy. Mám plné bruško a mám chuť niekam zaliesť. Je mi zima. Možno vaňa s horúcou vodou by bodla.
Viečka ma tlačia. Padajú mi dole, najmä to pravé....cítim jeho váhu. Starnem a neviem to zastaviť. Vždy som chcela zostarnúť "nonšalantne". Ako sa vlastne starne "nonšalantne" ? Hm...neviem, ale isto nie tak ako to teraz robím.

Tak čo? Vyhrá nočný cintorín alebo horúca vaňa?

Vraví sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Napokon isto spravím niečo iné.

Ako možno vytiahnem ružové fixy a hviezdami pofŕkam baliaci papier, aby som do neho zajtra mohla zabaliť tie dva denníky , čo som včera na sashe predala.

Alebo.....budem upravovať fotky , čo som práve nafotila a využijem čas, kedy tu Jorik nie je, aby som ich natiahla do svojho prázdneho obchodu.

Alebo budem jednoducho a prosto kresliť. To mi ide celkom fajn.....a pustím si do toho nikde nekončiace videá o ježkoch, akí sú skvelí domáci miláčikovia.  Alebo aj nie sú. Ani neviem, prečo ich tak zažrato sledujem. Hm..., asi mi to príde úžasné vlastniť ježka. Hahaha...., pravda je taká, že o všetkých ježkoch si môžem tak akurát snívať. Dokiaľ s rodinou  dýchame anglický vzduch a okupujeme  náš milovaný bytík na 25Tovey Crescent , sú aj rybičky nedosiahnuteľný luxus.

Je mi zima. Nie tak na husiu kožu..., je mi zima tak podivne, ako ženám občas zvykne byť. Hnedý nenápadný sveter ma moc nehreje. Ale nezazlievam mu to, viem, že robí , čo môže. Hm..., možno sa rozohreje, keď ho obveselím brošňami a nažehľovačkami, čo som si dnes v nákupnom centre kúpila. Nahádzala som ich do košíka od buka do buka, ako mi prišli pod prsty. Nebol čas uvažovať a napokon, čo by som aj vyhútala? Milujem tieto veselé hlúposti, čo stoja "drobné" a pritom čarujú farebné veselie. Nuž sa obveselím.

Zajtra mám stretnutie ohľadne mojej knihy. Možno kníh. Dumem, či niečo čakám.
Čakám?
Isto! Ako hlúpo sa pýtam. Jasné, že čakám. Čakám čokoľvek, čo mi pomôže odložiť padnuté viečka bokom. Lebo život nie je o padnutých viečkach. O riedkych vlasoch či zapálených očiach, ktorým za ten svet nedám oddýchnuť.

Nuž tak čo čakám? Aha, že pôjdem vŕtať dieru do sveta.
Žartujem. Až tak ambiciózna nie som.

Plánovala som dnes napísať niečo úplne iné. Čosi , čo by sa viac hodilo po tak dlhej odmlke. Ale....ono....nasilu sa nemá, že? Tak?

Nuž k vám všetkým, čo čítate tieto riadky mávam....ešte stále nerozhodná...či ísť do vane alebo na cintorín.
Aha...ktosi u nás zvoní. Tak dvíham očné rolety a idem privítať návštevu. V slúchadle mala veselý hlas....isto to bude ten tretí , na ktorého som čakala....



                                                                           CINK

Ráno

Je ráno po oslave.
Všetko v byte mlčí a ja mlčím s ním. Len ťukám do toho ticha a ako baletka nohami preskakujem napadané balóny...., keď sa chcem niekde dostať. Mlčí dokonca aj moje brucho. Umlčala som ho koláčmi , čo zo včera ostali..... kde tu sa ešte hojdajú papierové stuhy, väčšina z nich však padla k zemi. Ed Sheeran mlčí tiež.....asi je unavený po včerajšku...spieval v jednom kuse.

Dobre bolo....hoci mnohí hostia sa dlho nezdržali. Sobotné povinnosti. Ale....nesťažujeme sa.... Posledná návšteva odišla po deviatej večer...to nám už všetkým viečka dole padali. Ak ako výtvarníčka  a taxikár vstávate denne o štvrtej ráno, o deviatej už prehadzujete na úsporný polospánkový režim.

Dobre bolo....hoci mi chýbalo čosi extra ....čosi, čo by ma počmáralo....ale zase, halooo..., bola to detská narodeninová oslava...nie stretnutie ilustrátorov:).

Dnes je nedeľa a keď vonku nebude pršať, bude aj carboot. Teraz už  viem, ako dlho carboot trvá. Do vianoc. Smejem sa..., lebo ja som si vždy myslela, že carboot končí s prvými dažďami! Koľko carbootov som vymeškala??? Tak, ak dnes nebude pršať, lebo ono, prší nám to tu posledné dni výdatne...., pôjdeme s Jorikom na carboot. Ak bude pršať.....oh...nevládzem plánovať...bude ako bude!


Myslím, že koláče v brušku nemajú extra fantáziu:). Ešteže mám rozrobeného plátenného mužíčka. Idem sa do neho znova zahryznúť. Nech je ráno osožné.

A k vám len mávam a všetko dobré želám ...do lenivej nedele...od nás....z ticha...na 25Tovey Crescent.

                                                             CINK

Oslava

Taaaaak......a máme deň oslavy! V šuplíčku v kredenci , úplne vzadu , som našla balíček "papierových lian", sama neviem, ako ich nazvať....čoskoro ich poťahám od jedného lustra k druhému cez celú obývačkovú časť. Lustre máme nahusto, tri  za sebou, je sa o čo chytiť. V mojom pláne bolo mať dnes už všetko hotové..., ale realita sa zas raz ukázala dôležitejšia než moje plány a vydupala si veci po svojom.

Vonku fičí vetrisko a otvára mi za chrbtom dvere. Musela som ich podložiť vankúšom.... Matne si spomínam , že som v noci niekoľko krát vstávala a lozila bytom...prečo dopekla toľko "buntoším" ? Pamätám si len, že raz som šla skontrolovať termostat, druhý krát som šla vetrať....tretíkrát som šla zatvoriť dvere , to mi už vetrania stačilo a štvrtýkrát som šla skontrolovať sporák, či nehoríme náhodou...či som plechovku sladkého kondenzovaného mlieka ozaj vypla.

Moj ty Bože.....vonku to znie ako koniec sveta...... Možno by som sa ani nemusela doma sprchovať.....teraz navyše ešte každý spí...mať viac odvahy, dám si to natural..... Tak nie, nedala....to sú krúpy? Tie by sa mi nepáčili:).

Ale späť dovnútra....kde to už všetko vonia oslavou! V chladničke sa schovávajú dve misy s dvoma rozdielnymi druhmi šalátov, jeden mäsový , druhý zemiakový. Plus je tam torta , Jorik si vybral....M&S, lebo inde nemali, lebo boli najdrahší (juch!to bodlo!) a aj preto, že v M&S robia veci ináč a akosi "šmakotkovejšie". Tak tam máme futbalovú loptu z bočných strán obsypanú zelenými cukrovinkami , ktoré vyzerajú ako čerstvo pokosený trávnik. Potom sú v chladničke uložené i všetky suroviny na chlebíčky...., ale tie urobím až dnes, aby nevyschli. Už vonku na tácke sú "bomby", kokosové čokoládové guľôčky...., tie sme včera spískali s Jorikom...akurát sme doma nemali rum, tak sme tam šupli tatovu orechovicu....výsledok je dobrý...chutia ako kedysi bomby mojej babky....
V rúre je koláč na oplátke...lebo tadáááá.....včera u Poliaka dostali tovar a čuduj sa svet, dostali aj čosi nečakané, čo predavačky ešte nevideli  - oplátky!!!! Tak som kúpila rovno dve balenia, lebo tento koláč u nás extra fičí:). Dnes mu ešte navrch vymiešam uvarené kondenzované mliečko s masielkom a dozdobím ho orieškami....a hotovo. Oj, zabudla som na baklávy....dobre píšem? Našla som ich v celosvetom obchode...na oslave bude mať aj Turkyňu, možno to ocení. Ináč, odkiaľ som prišla na to, že v Turecku jedia "baklávy"...jedia? Nejedia?

Ako doplnky mám ešte chipsy a soletky a to je všetko. Hádam bude dosť:).

Dnes ešte všetko vypucujem.....doladím....vyzdobím.....aj sa teším! Pekne bude....akurát ľutujem, že som svetielka nekúpila diskotékové....no čo už. Teraz sú príliš ďaleko ,aby som po ne zabehla..... A oj, zabudla som...za toto som dostala "sprda", od manžela...ako ináč, len on si dovolí....vraj, či robím oslavu anglickú alebo slovenskú...., lebo som deťom nakúpila darčeky. Každý dostane po gumenej príšerke a jednej na činely tlieskajúcej opičke :). Och!

Takže tak..... takto u nás.....organizátorsky a nie umelecky.....ale aj to bude. Už zajtra.....

Keď si vydýchnem.....a Jorik sa bude smiať.

Tak k vám už len mávam...po toľkých slovách opisných.....a krásny deň želám! Z 25 Tovey Crescent...

                                                                 CINK

Nakupovanie

O chvíľu odchádzam na odber krvi. Musím sa priznať, že mám rada odbery. Inakšie ma injekcie neberú...., najmä očkovania nemám rada..., ale odber krvi rada mám a bodka. Jorik sa hlási ku mne ako sprievodca a ja ho tuším ako sprievodcu so sebou aj vezmem. Napokon, mám na výber?

Včera som strávila deň...vlastne poobedie, aby som nepreháňala, zháňaním surovín na "šmakošky", čo som poctivo naplánovala na Jorikovu oslavu. Počasie bola pohroma a ja som si navyše doma nechala oba telefóny...., no ak som chcela ísť podľa svojho plánu, nemala som na výber a ísť aj cez dažďové kvapky. I vy ste také...? Prosto davaj, nechce sa mi, ale potom si vravím, keď nie dnes, tak kedy? A čo ak bude zajtra ešte horšie počasie....., čo potom? Budem sa do mesta trmácať aj s kočiarom?

Tak som šla...a zmokla a houby s mákem som zohnala.

Je ináč celkom zaujímavé, ako u nás v okolí padajú poľské obchody. Bum jeden zmizne...bum druhý....za tretím sa treba trepať hotovú štreku. A napokon ani tam nezoženiem, čo hľadám . Oplátky na koláč boli čosi ako "to nemyslíš vážne, že by si tu chcela zohnať!", krupica slovenská došla, ale poľskej je kopa..., akurát, že netuším, čo na nej stojí a poľskej predavačke sa zdá každá dobrá. Kolienka nie sú....ale predavačka sa mi snaží krvopotne vysvetliť, že iný tvar cestovín chutí rovnako. Ha? Ja viem, že cestoviny chutia rovnako, ale ja si prosím kolienka!!! Výlučne kolienka a nie vrtuľky či mušličky! Slané očká...mám vôbec písať? To som sa radšej poľskej predavačky ani nepýtala, že neviem nájsť....pol hodina hľadania a stačilo. A nakoniec kondenzované mlieko.....tiež som nenašla, ale s tou predavačkou som to riskla. To by na rozdiel od tých očiek hádam pochopila... a ona aj pochopila a aj mi ukázala, ba dokonca celú plejádu ich mali! Plechovka vedľa plechovky a na nich čosi v azbuke! Koniec....prášila som k pokladni. Môj toľkej námahy a času a dažďových kvapiek stojaci nákup stál 3,75libry...ani nie dosť na to, aby som mohla kartou zaplatiť. Vraj ma zaúčtujú 50centov navyše, tak som radšej zhrabla malú majonézu, v rovnakej cene ako jej veľkú kolegyňu, lebo veď kto to bude vláčiť?

Cestou do škôlky som zmokla znova....v cieli som bola mokrá ako vodník. I v taške mi všetko premoklo...narodeninové pohľadnice sa rozmočili....obálky takmer rozpadli.....kartičky do zbierky (ja neviem, čo ma to napadlo.....srdce búšenie....že aha...to sú ony...tie kartičky...čo sa zbierajú....)sa tiež po okrajoch rozpadli..... Toť slávne nákupy! A to ma čakajú ešte jedny...lebo....veď nemám čo na stôl! Teraz musím vymyslieť plán B a ten som premočená včera v obchode proste nedala. Asi sa mi od toho dažďa a vlhka aj mozog rozpadol. To sa mi stáva....najmä , keď ma na chrbte ťaží dyňa a každým krokom je ťažšia a ťažšia.....to mi rozum potom často padá do batohu a nevie sa odpútať:).

Dnes som ale suchá, v teple nášho útulného bytíku a rozum mám svieži (hoci mám za sebou ďalšiu prechodenú noc....heš všetky kašle! a babka pomoooooc, masť na krk došla!) a kučeravý....tak niečo vymyslím. Zachránim oslavu a bude ako ešte nebola!

Musí byť! Keď ma už toľko snahy stála!

Mávam vám a extra , ak aj vás dnes čaká lekár alebo oslava....krásny deň želám...od nás k vám....z 25 Tovey Crescent.

                                                                      CINK

Zbierka

Vyliezla na mňa nádcha a ja prisahám, ani netuším odkiaľ sa zvala. Nepamätám sa, že by ku mne chodila v takomto štýle...takto poza chrbát. Obyčajne sa ohlási a skôr , než vybuchne, o jej návšteve veľmi dobre viem. Takže si trocha huhnem a soplím a nič ma nebolí.

Práve som kompletne dokončila všetkých troch panákov. Žiadna sláva..., mohlo by ich byť viac...ale to viete....nezadalo. Ani som nekreslila toho teraz veľa...,ale Jorik je viac ako inokedy na mňa naviazaný a v podstate si kráčame ruka v ruke temer nonstop celé dni. A keď sa konečne zadarí škôlka, ktorá sa včera...tataratatá ....konečne zadarila, premrhala som svoj voľný čas hľadaním narodeninových darčekov, lebo veď hej....už v túto sobotu to vypukne! Robí sa spoločná oslava s ešte jedným slovenským párom , oni majú chlapčeka dvojročného....takže i jemu sa patrilo niečo "veľké" kúpiť. A veruže som aj niečo veľké kúpila - bager!

Musím sa priznať, keď už teda píšem o tých darčekoch, že som  v tom úplne "rubbish". Prisámpáčku, ja tam u tých regálov strávim i hodiny, kým niečo vyberiem. Najskôr musím všetko vidieť. Neexistuje, že by som vybrala niečo, čo mi padlo do oka hneď na začiatku. Ono, väčšinou sa k tomu v konečnom dôsledku aj vrátim, ale na začiatku nákupu si to tak akurát uložím do databázy "možný víťaz". Ale vziať to nevezmem..., lebo čo ak je obďaleč čosi ešte originálnejšie! A tak ja snorím a snorím a obzerám a v hlave premieľam a občas i známemu na telefón zavolám...., to keď som už v koncom  a predavači už na mňa zazerajú alebo ku mne už aj chodia, či som si istá, že nepotrebujem pomoc. NIE! Nepotrebujem....to ja len potrebujem čas, aby som vybrala to najlepšie z najlepšieho, čím obdarovaného poteším. Ak teda niekedy dostanete niečo odo mňa....., vedzte, že sa za tým zvyčajne schováva takáto nákupná alchýmia....

Na záver mojich riadkov ešte spomeniem čosi úsmevné...hoci ja sa nad tým nesmejem...,ale ..ono...už je tomu nejaký piatok , čo som si založila zbierku. Od zbierania nálepiek z keksíkov Kukuruku už ubehla dobre dlhá doba...., nuž hádam aj bolo časovo načase s čímsi znova začať. A ja, keď tak nad tým dumem, som s touto mojou zbierkou začala už skoršie, len som sa jej bránila....a veci z nej som rozdávala... Ono, z časti aj preto, že som si prišla smiešna, že takúto zbierku vôbec mám... Ale dnes sa za ňu nehanbím. Ba dokonca sme si ju začali s Jorikom užívať ...a hľa, tu vám ukážem posledné tri kúsky, ktoré do nej pribudli....

Budem k vám úprimná, najradšej by som si zbierala veľké hračky...ale ono, miesto je problém. Tak aspoň takto v malom si ich pri sebe skladujem a uvedomila som si, že sú pre mňa tieto maličkosti nespornou inšpiráciou pre prácu. Niežeby som sa s nimi hrala alebo ich kreslila či modelovala. To nie...na to mám vlastnú fantáziu.....no stačí mi jeden pohľad na ne a všetko vo mne cinká detstvom a keď to vo mne cinká.....tvorím cinkavé veci.... Úprimné, detské, naivné.... Hoci....smiem? Občas sa s nimi ozaj hrám...ale už nie tak ako keď som bola malá... už len zopár slov..ale i oni...tak zvláštne voňajú....a občas potom s Jorikom  predstierame , že sú tí drobní mrňúsi živí.....a potom aj dlhšie hovoria.....

Ale to by už aj na jeden blog stačilo...

Nechajte ma zamávať....k vám, od nás...z 25Tovey Crescent.

CINK

Garáž

Včera sme mali s Jorikom deň off.... a ako klasický deň off sa nám to aj vlieklo... Napiekli sme medovníky, ale nechali sme ich v rúre troška dlhšie a nie, nespálili sa...ale stvrdli. No niekde som počula, že medovníky tak zvyknú a potom zmäknú....tak som ich pekne odložila, že počkáme:). Teraz sú dobré tak akurát pre veveričky . Ináč, keď som pri pečení, začínam sa aj troška báť, lebo Jorikova oslava sa blíži a ja si už čmáram pomyselné zápisky s receptami.... Mnoho vecí bude treba nakúpiť, za mnohými z nich bude treba aj ďalej cestovať...veď slovenské suroviny sa tu nenájdu na každom rohu. Zatiaľ vsádzam na mrkvovú tortu, koláč na oplátke, sandokánove oči a možno štrúdľu. Koketujem s pudingom.....na istotu idú obložené misy a slané očká. Oj a šalát! Hm...mala som v pláne taký šunkový, teraz ma ale napadlo, že minulý rok letel môj zemiakový(mamka moja ma ho naučila robiť výnimočne dobre:)a k tomu kuracie nugety... Uj, je z čoho vyberať!

Ale heš z plánov narodeninových!

Späť ku včerajšku...., lebo je tu niečo, čo by som rada spomenula.

Pamätáte sa na fotky, čo som sem nedávno dávala z istého sekáča s vintage vecami? Nuž , včera , lebo vonku pršalo, vybehli sme s Jorikom von - len na chvíľu a keďže chcel Jorik sendvič zo Subwaya, davaj, namierili sme si to do Mutley a  tam, do toho sekáča. Zatiaľ, čo my sme si v rožku skladali puzzle, došiel ku nám manažér obchodu s obrovským balíkom. Aj ma striaslo pri pohľade na jeho rozmery , lebo teraz si dávam veľký pozor, koľko si toho na seba naložím, keďže mi moje nohy dali ultimátum....ale uznajte, čosi sa odmietnuť dá a čosi nie. A toto sa nedalo.

Pán sa vyznal, že už tu dlho v obchode drží darček pre môjho syna Jorika. Lebo, ešte takého chlapca nikdy nevidel, že ho má veľmi rád , že je "special" a on nechce aby nikto iný a len a len on , vlastnil hračku, s ktorou sa on kedysi veľa hral a ktorú dostal od svojho starého otca, ktorý mu ju navyše vlastnoručne vyrobil. Vtedy von vytiahol túto drevenú garáž a ja som bola slovaneschopná....

Napokon zo mňa vyliezlo, aby to radšej predal...veď to už je "vintage", ktosi to kúpi, zarobí na tom...ale on o tom nechcel ani počuť. Neviem, či pán má vlastné deti a vnúčatá, neodvážila som sa spýtať..., lebo on vehementne tvrdil, že jedine Jorik tú garáž môže mať, len jemu ju chce darovať. 

Môžem to napísať?

Lebo ja idem....

Už to píšem.....

Moje materinské srdce pukalo.

Puf....už je to von.

Budem k vám úprimná. Ja som tu garáž v rukách domov napokon doniesla  , hoc nebola najľahšia , lebo ináč som nemohla. Rešpekt k všetkému, čo ľudské ruky zhotovili. Teraz tá garáž leží na zemi a ja s bolesťou viem, že Jorik sa s ňou hrať nebude. Má onakvejšie plastové hračky. Nič v zlom.... staré hračky majú v sebe hodnotu, nostalgiu...ale pre nás. Pre naše deti budú mať raz rovnakú hodnotu tie hračky plastové....tiež im budú pripomínať staré čase a možno ....celkom možné to ozaj je....ich aktuálne nové hračky brať nebudú. 

Jorik má auto parky....s výťahmi, čo chodia hore dole a to je - medzi nami topka nad topky.....púšťa ich hore dole a zase hore a dole.... Taká drevená garáž nemá nič, s čím by sa na nej hral. 

A mne z toho puká srdce....prekvapivo, ale neklamem. Lebo ten pán....ten pán.....tie jeho pocity....boli tak hmatateľné. 

Neviem, čím si to môj syn zaslúžil...myslím, toľkej pozornosti od neho. Ja sa jej teším a Jorik tiež...,ale aj by som si priala, aby to tam ostalo. Lebo teraz neviem, čo s tou krásnou drevenou garážou robiť mám. Miesta totižto v našom malom byte veľa nemáme...a na kvetináč ju premeniť nechcem. 

Mávam k vám...z 25Tovey Crescent.....

Cink

Konečne po

Tááák, musím povedať, že mať vyšetrenie za sebou je dobrý pocit. Hneď mi je ľahšie...hoci , zdá sa, že to vyšetrenie nebolo zďaleka posledné. Určite však najťažšie a hurá! Mám ho za sebou. Troška sa okúňam o ňom verejne ťukať...ale v mojom prípade najskôr stačí chvíľu počkať....zo mňa to von vylezie:).

Každopádne, cítiac sa odľahčene, sa mi dnes vstávalo omnoho radostnejšie . Ba dokonca som sa aj stratila v rannej tvorbe! Nemôžem si dnes za ňu tlieskať..ale snaha bola . Čas ma však odsekol , to on tak rád...a potom i to moje dieťa milované....už na mňa čaká, aby sme sa spolu hrali. Dnes máme utorok- a utorky sú naše. Nijaká škôlka, nijaké pravidlá...robíme, čo sa nám chce...ideme, kam sa nám chce.  Ešte sme si nijaké plány na dnes nevymysleli..., ale budú...i tie budú...

Smejem sa...lebo myslím, že už vidím tie prvé z nich....budeme piecť medovníky. Tie staré sa dojedli , treba čerstvé napiecť:). A byt nimi rozvoňať..... A potom sa pôjdeme niekde zašiť, kde si budeme môcť na zem sadnúť a kde sa budeme môcť smiať a hrať.....

Och....ako dobré je mať vyšetrenie za sebou.

Akoby som mala v brušku balón.... dotýkam sa vôbec zeme , keď po nej kráčam?

Žartujem....dupocem , keď chodím:). Dobre viem, že nelietam....

Ale i tak....budem sa tváriť , že hej...a dnes budem i nečakane z výšky mávať...ku krásnemu dňu...z Tovey Crescent...

                                                        CINK

Fúka

Vonku od rána silno duje vietor. Bubnuje do okien , občas tak desivo, že sa zľaknem. Môj drahý mi už aj písal, že je na dnes vyhlásená výstraha .... Ach to počasie! Vždy vie ako na seba upútať pozornosť:).

Úplne opačne sa cítim ja. Dnes mám vyšetrenie u lekára....tadááá...na anglické pomery je objednanie u lekára veľký úspech..., ibaže ja sa bojím....až si prajem byť priesvitná...alebo ešte lepšie, mať za seba náhradu, ktorá by tam za mňa šla...a ja by som sa zašila doma medzi svojimi skicármi a príbehmi... Dá sa niečo také ako náhradník na poslednú chvíľu zohnať?

Alebo....môžem sa odpojiť? Myslím, že tam pošlem k lekárovi  svoje telo a to druhé, to "cítiace", by sa ostalo vlniť doma.....som celkom trpezlivá, nevadilo by mi čakať, kým sa z vyšetrenia telo vráti....

Som smiešna...ako malé dieťa - viem. Veď hádam mi tam hlavu nikto neodhryzne....

No ale , pravda je..., že omnoho bezpečnejšie sa cítim medzi mojimi príbehmi.... A možno, možno som si len neoddýchla cez víkend....včera sme totižto mali návštevu. Milú , priznávam...a aj nám milo obrátila byt hore nohami. Ako mamina však "chápem". Deti.

Neviem ako u vás, ale u nás už sú všetci hore. Jorik je už napapaný, ohrieva gauč....v telke hrá Pablo....Tomáš dávno jazdí a ja už dávno na čomsi makám....

Svetlo sa k nám prediera dnu...v októbri už trocha opozdene. Halloweenska dekorácia v tom svetle bledne....

Nič sa nedá robiť. Deň sa rozbehol. 

A ja s ním...

Mávam vám ku krásnemu dňu, odvážnemu a smelému....z 25Tovey Crescent...

CINK

Nevyspatá

Vonku je smutne.V nedeľu tak zvykne byť...najmä na jeseň. Znova netuším, či je carboot alebo nie. Ťažko usúdiť, keď sú vonku zvlhnuté chodníky a obloha zatiahnutá od vidím do nevidím.
Komu by sa do takej nedele chcelo ísť von predávať? Nie je taká nedeľa skôr na dlhé spanie a leňošenie na gauči stvorená?
Hm...píšem, akoby som to leňošenie na gauči poznala:).

Včera som sa na neho ledva dostala...hoci som to mala v pláne. Ale akosi....

Akosi som niekde stratila deň.

Až večer som sa na gauči schúlila, ale to mi už viečka padali dole nad skicárom a ledva som odsledovala prvú časť anglického X faktoru. Bude tomu i dnes tak?

Každopádne, dnes som vstala skoro. Znova som bola prvá , čo okupovala obývačku...vlastne....ani neviem, či som vôbec spala... Priznám sa, keď má Jorik svoje trápenie s dýchaním (och, ako vrčím na tieto anglické nachladenia!) , nespím veľa. Ak vôbec. Sledujem jeho dýchanie, počúvam jeho kašeľ.....v obývačke po xy- tý krát  premieľam obsah našej lekárničky...študujem letáky alebo sa len tak brúzgam stránkami googlu ako sa lopotím v úlohe lekárnika. Teraz ma oči štípu...,ale to môže byť aj tým, že som niekoľko hodín písala na svojom novom drobnom netbooku.
 Ach.....tak ako to bude s tým carbootom?


Odbieham....znova som zabudla oddychovať a pritom dobre viem, že na baterky som sa vybila. Dobrá správa je, že Tomáš by mal za mňa dneska prebrať štafetu..., ale medzi nami šepkám, že mu tiež nie je do spevu. Tak je tá štafeta ohrozená.....Priznám sa, aj som si muža   v noci skolila...aj do obývačky spať som ho vyháňala, to ako chlapsky stonal v posteli, lebo sa mu "spať" nedalo. Hm..., mne sa zdalo dosť i to, že aspoň leží..ja som mnoho času  presedela....

Darmo raz...muži chodia do práce ,my sme len mamy doma.
Nepíšem to v hneve ,ani s nijakým bočným úmyslom. Je to tak.... na rozdiel od môjho milého, ja neriadim auto , za volantom ktorého by som mohla usnúť a spôsobiť nehodu. Ja sa občas bytom len tak ponevieram....alebo sa ponevieram vonku...ako včera s Jorikom.., keď  sa nám ku zvyšku dňa zažiadalo čerstvého vzduchu . Nuž sme si vyšli  do Rangu. Nakúpila som si tam nové zásoby fixiek..., nešťastná obľúbená sivá stále dochádza rýchlejšie, než iné farby....a potom, Jorikove narodeniny sa blížia...tak sa i servítky, papierové taniere a kde- tu nejaké ozdoby  kúpiť pýtalo. No a....Jorik si tiež našiel darček narodeninový....sadu malých bagrov - mňa sa nepýtajte, ale pravda je , že  som s nimi asi  hodinu večer  bágrovala:). Pre seba som si okrem fixiek nič kúpiť nechcela..., ale to viete....čosi mi predsa len padlo do oka. Bábika....na Halloween....ale myslím, že sa ňou budem tešiť celý rok. Je bledá ako stena, len oči má čierne. Tak magická je.....že na ňu mrkám i teraz, ako s vami píšem. Mám rada Halloween...ba dokonca ma baví si pod jeho vedením i príbytok vyzdobiť. A to je už čo povedať! Vlastne , ja rada zdobím iba na Vianoce a na Halloween. Veľká noc ma neberie...ale že vôbec! A potom , aké ešte máme sviatky?
A ako je to s tým carbootom?

Ešte že je nedeľa...človek má právo myslieť pomalšie:).
No ja už tuším načisto vypínam...tak ešte rýchlo mávam ku krásnemu dňu....od nás, z Halloweensky vyzdobeného príbytku na 25Tovey Crescent......

PS: je Halloween s dvoma "L" alebo s jedným....dobre, už mlčím....

                                                           CINK

Na gauči

Včera som strávila takmer celý deň doma, sediac na gauči a kresliac. Samozrejme, kde tu som odbehla, ale nič svetové. Oproti tomu, ako aktívna som zvykla byť, si prídem teraz ako "priviazaná". Neslobodná....uväznená. Akoby som bola bez nôh..... I trhať vlasy by som si mohla....,ale viem, že by to iba k plešatosti viedlo, že oddychovať prosto  musím, tak mlčím...a vlasy si netrhám.  Navyše, Jorik sa ku mne "láskavo" pridal a tak sa obaja na tom našom slávnom žltom gauči tlačíme :).

Ozaj sa veľmi teším, že sa mi ako tak podarilo  upokojiť myseľ a miesto už spomínaného trhania si vlasov, som radšej do rúk chytila svoje ceruzky milované..i fixy...a jak sa dalo, toľko som kreslila. Zrodili sa skice, zrodil sa akýsi "harmonogram" príbehový, v ktorom som si po okienkach príbeh poskladala a hoci moja Lizbeta protestuje, pustila som sa do nového príbehu, lebo neviem ináč, čosi urgentné v ňom je, čo sa nutne pýta von . Veľkú časť na tom hrá aj fakt, že Lizbeta mi príde veľmi súkromná.... Stále sa neviem zbaviť pocitu, že by sa nikomu okrem mňa nepáčila....

A tak som teda  včera privítala moju vôbec prvú smutnú princeznú..., ktorá ani princezná nemala byť...ale raz bola na papieri, vypýtala si korunku..tak som jej ju dala. S mojimi postavičkami je to občas tak. A prečo by som ich aj mala meniť, keď si čosi želajú? Napokon , príbeh je to ich, nie môj...

  I dnes by som rada v kreslení pokračovala..., lebo zdá sa, dnešný deň sa bude veľmi podobať tomu včerajšiemu.Jorik tu už pri mne sedí, ukladá drevené kocky do vozíčka.... Máme za sebou rušnú noc a myslím, že nebudem preháňať, ak napíšem, že sme šťastní, že je úspešne za nami. Aby nám bolo troška veselšie, ešte tu máme ovčie kiahne , čo nad nami teraz visia ako sivý mrak a ja sa často pristihnem pri tom, ako na Jorika oči špúlim, či už mi nie je bodkovaný:). Zatiaľ nie je.....

Tak teda vitaj lenivo smutná sobota! Už tu na teba čakáme! Hej tu... na 25Tovey Crescent...odkiaľ i mávam a krásny deň všetkým želám!

                                                              CINK

Plný deň

Včera bol veľmi zvláštny deň. Stihlo sa do neho toľko toho natlačiť, že dnes ráno by som len veľmi ťažko všetky čriepky zbierala, aby som ich kompletne do jednej pozbierala. Od samého rána som sa viezla v kolotoči povinností....varenia v kuchyni, lebo veď škôlka...treba obed aj večeru nachystať.....a Jorik chcel piecť a mne chýbal môj jablkový koláč...a jemu zase perníkové koláčiky..tak sme varili a piekli a zas piekli....lebo veď na perníčky to ide plech za plechom do vyhriatej rúry....a v byte nám voňalo ako na vianoce a bum, doobedie sa v tej vôni stratilo, ani sme nevedeli ako.

Poobede začalo neslávne. Jorikovi sa škôlka znova nepáčila a ono si to zase vyžiadalo pozornosť všetkých tam pracujúcich....a jedno s druhým, strávila som v škôlke dve hodiny raz sedením s Jorikom na schodoch  a potom zase za kamerami, sledujúc, či je to moje dieťa v poriadku. Bolo a ešte ako. Domov sa vrátilo vysmiate ako lečo  s informáciou sveta- našiel si priateľa! Moje materinské srdce tlieska....doslova skáče a tlieska a radostí sa , lebo napokon ani hračku na túlenie nebolo treba.... Aby to zmysel dávalo..., včera sme zabudli do škôlky priniesť hračku mojkáčika , ono, niežeby Jorik na tieto veci bol....má svojich plyšákov, aj s nimi spáva...ale nejako extra sa s nimi nehrá. Sú len tak nejak prítomné. No včera sme jednu takúto prítomnú hračku doma zabudli a beda! Jorikovi som musela sľúbiť, že mu jednu prinesiem..tak som si šla nohy dolámať, jak som letela do sekáča a hľadala tam niečo pre neho ....víťazom sa stal "Ígl Pígl" a príšerka na gumičke.... Samozrejme, tieto hračky ani nebolo treba...Jorik bol v škôlke viac než šťastný aj bez nich..., puf..., aj som sa ako hlúpa mama cítila a ono mi to aj učiteľky dali slovne pocítiť, lebo hej padli slová ako "to je jedináčik , že?" a "trávi s vami veľa času, tak? ono je to vidieť.." , a aj toto, čomu by môj muž tlieskal, keby mohol :"viete, on nemôže mať všetko, čo si zažiada..." ...ale poviem vám, postavila som si včera obranný múr a odrážala som tie slová od seba preč. Lebo ich nepotrebujem počuť....viem i sama, kde robím chyby a keď som naletela Jorikovi, beriem to osobne , nepotrebujem na to iné ženy, v tomto prípade nie matky, aby mi veci ozrejmili. Ale i tak...ako zbitý pes som sa cítila. Ešte že existujú také malé veci, ktoré potešia. Jak peračník plechový s Malým princom, či malá oblečená myška alebo vianočná kniha s mojim srdcovým ilustrátorom.....

Verte alebo nie, našla som ich počas toho panického hľadania hračky pre Jorika.....

Knižôčku som ešte nestihla prečítať...iná mi došla domov a do tej som sa zahryzla...., aj peračník je ešte prázdny...ale i to bude, ceruzky sa už trasú tam skočiť , navyše, keď som si včera i skicár kúpila, lebo ako dokončujem Lizbet..., už mi nový detský príbeh behá po rozume a ja si už neviem pomôcť, zatiaľ len veľmi opatrne načúvam slovám toho dievčatka, čo v tajomnom dome býva , ku ktorému patrí sklenená záhrada a v tej záhrade to moje dievčatko kvety pestuje..všetky rovnaké...všetky.... neprezradím viac! Najmä , že tomu príbehu ešte i ja len načúvam.....

Takže skicár som si nový kúpila na ten príbeh kvetinový...a hádam sa do jeho počúvania zakrátko znova pustím..., lebo pracovať by som rada pracovala, kým sa Jorik zobudí..., no uvidím, koľko stihnem. 

Moje telíčko počúva troška viac dneska..., tak sa stále držím a zanovito, aj napriek svojim potrebám a starým zvykom, nad sebou víťazím.....ale nie vždy som z toho šťastná, poviem vám....a hoci o tom nechcem otvorene hovoriť, prezradím aspoň, že miesto môjho milovaného Red Bullu tu pochlipkávam smoothie ...a skvelé je, to hej...no mne ten Red Bull predsa len chýba. Občas ma výlučne zdravými vecami napchatá byť neteší....nie tak, jak by "logicky" malo a prehrešky mi chýbajú. 

Viem...."silly"

Na záver, skôr než zamávam....fotku mojich hračiek prikladám....lebo akosi..jedno s druhým...ako beží čas, už sa mi nezdajú takí skvelí a ja viem, chce to len viac šitia a hrania sa a ono sa to podarí....ale tak nateraz si ich v kufríku schovávam a uvidím, či ich vôbec niekam pošlem.... Dumem zatiaľ...dumem...

A z toho dumania mávam....všetkým a najmä mamám popleteným, ktoré nie vždy vedia , čo je správne a čo nie...najmä, keď im jedno vraví ich vlastné ja a iné tváre okolo....aby v sebe mier našli .... (ja som ho včera našla v teplej vani...vyžmýkala som sa do neho...lakomo a sebecky a dobre tak) a činím tak - ako ináč - z 25 Tovey Crescent....

 CINK