Práve som kompletne dokončila všetkých troch panákov. Žiadna sláva..., mohlo by ich byť viac...ale to viete....nezadalo. Ani som nekreslila toho teraz veľa...,ale Jorik je viac ako inokedy na mňa naviazaný a v podstate si kráčame ruka v ruke temer nonstop celé dni. A keď sa konečne zadarí škôlka, ktorá sa včera...tataratatá ....konečne zadarila, premrhala som svoj voľný čas hľadaním narodeninových darčekov, lebo veď hej....už v túto sobotu to vypukne! Robí sa spoločná oslava s ešte jedným slovenským párom , oni majú chlapčeka dvojročného....takže i jemu sa patrilo niečo "veľké" kúpiť. A veruže som aj niečo veľké kúpila - bager!
Musím sa priznať, keď už teda píšem o tých darčekoch, že som v tom úplne "rubbish". Prisámpáčku, ja tam u tých regálov strávim i hodiny, kým niečo vyberiem. Najskôr musím všetko vidieť. Neexistuje, že by som vybrala niečo, čo mi padlo do oka hneď na začiatku. Ono, väčšinou sa k tomu v konečnom dôsledku aj vrátim, ale na začiatku nákupu si to tak akurát uložím do databázy "možný víťaz". Ale vziať to nevezmem..., lebo čo ak je obďaleč čosi ešte originálnejšie! A tak ja snorím a snorím a obzerám a v hlave premieľam a občas i známemu na telefón zavolám...., to keď som už v koncom a predavači už na mňa zazerajú alebo ku mne už aj chodia, či som si istá, že nepotrebujem pomoc. NIE! Nepotrebujem....to ja len potrebujem čas, aby som vybrala to najlepšie z najlepšieho, čím obdarovaného poteším. Ak teda niekedy dostanete niečo odo mňa....., vedzte, že sa za tým zvyčajne schováva takáto nákupná alchýmia....
Na záver mojich riadkov ešte spomeniem čosi úsmevné...hoci ja sa nad tým nesmejem...,ale ..ono...už je tomu nejaký piatok , čo som si založila zbierku. Od zbierania nálepiek z keksíkov Kukuruku už ubehla dobre dlhá doba...., nuž hádam aj bolo časovo načase s čímsi znova začať. A ja, keď tak nad tým dumem, som s touto mojou zbierkou začala už skoršie, len som sa jej bránila....a veci z nej som rozdávala... Ono, z časti aj preto, že som si prišla smiešna, že takúto zbierku vôbec mám... Ale dnes sa za ňu nehanbím. Ba dokonca sme si ju začali s Jorikom užívať ...a hľa, tu vám ukážem posledné tri kúsky, ktoré do nej pribudli....
Budem k vám úprimná, najradšej by som si zbierala veľké hračky...ale ono, miesto je problém. Tak aspoň takto v malom si ich pri sebe skladujem a uvedomila som si, že sú pre mňa tieto maličkosti nespornou inšpiráciou pre prácu. Niežeby som sa s nimi hrala alebo ich kreslila či modelovala. To nie...na to mám vlastnú fantáziu.....no stačí mi jeden pohľad na ne a všetko vo mne cinká detstvom a keď to vo mne cinká.....tvorím cinkavé veci.... Úprimné, detské, naivné.... Hoci....smiem? Občas sa s nimi ozaj hrám...ale už nie tak ako keď som bola malá... už len zopár slov..ale i oni...tak zvláštne voňajú....a občas potom s Jorikom predstierame , že sú tí drobní mrňúsi živí.....a potom aj dlhšie hovoria.....
Ale to by už aj na jeden blog stačilo...
Nechajte ma zamávať....k vám, od nás...z 25Tovey Crescent.
CINK
No comments:
Post a Comment