Nakupovanie

O chvíľu odchádzam na odber krvi. Musím sa priznať, že mám rada odbery. Inakšie ma injekcie neberú...., najmä očkovania nemám rada..., ale odber krvi rada mám a bodka. Jorik sa hlási ku mne ako sprievodca a ja ho tuším ako sprievodcu so sebou aj vezmem. Napokon, mám na výber?

Včera som strávila deň...vlastne poobedie, aby som nepreháňala, zháňaním surovín na "šmakošky", čo som poctivo naplánovala na Jorikovu oslavu. Počasie bola pohroma a ja som si navyše doma nechala oba telefóny...., no ak som chcela ísť podľa svojho plánu, nemala som na výber a ísť aj cez dažďové kvapky. I vy ste také...? Prosto davaj, nechce sa mi, ale potom si vravím, keď nie dnes, tak kedy? A čo ak bude zajtra ešte horšie počasie....., čo potom? Budem sa do mesta trmácať aj s kočiarom?

Tak som šla...a zmokla a houby s mákem som zohnala.

Je ináč celkom zaujímavé, ako u nás v okolí padajú poľské obchody. Bum jeden zmizne...bum druhý....za tretím sa treba trepať hotovú štreku. A napokon ani tam nezoženiem, čo hľadám . Oplátky na koláč boli čosi ako "to nemyslíš vážne, že by si tu chcela zohnať!", krupica slovenská došla, ale poľskej je kopa..., akurát, že netuším, čo na nej stojí a poľskej predavačke sa zdá každá dobrá. Kolienka nie sú....ale predavačka sa mi snaží krvopotne vysvetliť, že iný tvar cestovín chutí rovnako. Ha? Ja viem, že cestoviny chutia rovnako, ale ja si prosím kolienka!!! Výlučne kolienka a nie vrtuľky či mušličky! Slané očká...mám vôbec písať? To som sa radšej poľskej predavačky ani nepýtala, že neviem nájsť....pol hodina hľadania a stačilo. A nakoniec kondenzované mlieko.....tiež som nenašla, ale s tou predavačkou som to riskla. To by na rozdiel od tých očiek hádam pochopila... a ona aj pochopila a aj mi ukázala, ba dokonca celú plejádu ich mali! Plechovka vedľa plechovky a na nich čosi v azbuke! Koniec....prášila som k pokladni. Môj toľkej námahy a času a dažďových kvapiek stojaci nákup stál 3,75libry...ani nie dosť na to, aby som mohla kartou zaplatiť. Vraj ma zaúčtujú 50centov navyše, tak som radšej zhrabla malú majonézu, v rovnakej cene ako jej veľkú kolegyňu, lebo veď kto to bude vláčiť?

Cestou do škôlky som zmokla znova....v cieli som bola mokrá ako vodník. I v taške mi všetko premoklo...narodeninové pohľadnice sa rozmočili....obálky takmer rozpadli.....kartičky do zbierky (ja neviem, čo ma to napadlo.....srdce búšenie....že aha...to sú ony...tie kartičky...čo sa zbierajú....)sa tiež po okrajoch rozpadli..... Toť slávne nákupy! A to ma čakajú ešte jedny...lebo....veď nemám čo na stôl! Teraz musím vymyslieť plán B a ten som premočená včera v obchode proste nedala. Asi sa mi od toho dažďa a vlhka aj mozog rozpadol. To sa mi stáva....najmä , keď ma na chrbte ťaží dyňa a každým krokom je ťažšia a ťažšia.....to mi rozum potom často padá do batohu a nevie sa odpútať:).

Dnes som ale suchá, v teple nášho útulného bytíku a rozum mám svieži (hoci mám za sebou ďalšiu prechodenú noc....heš všetky kašle! a babka pomoooooc, masť na krk došla!) a kučeravý....tak niečo vymyslím. Zachránim oslavu a bude ako ešte nebola!

Musí byť! Keď ma už toľko snahy stála!

Mávam vám a extra , ak aj vás dnes čaká lekár alebo oslava....krásny deň želám...od nás k vám....z 25 Tovey Crescent.

                                                                      CINK