Saturday, October 14, 2017

Na gauči

Včera som strávila takmer celý deň doma, sediac na gauči a kresliac. Samozrejme, kde tu som odbehla, ale nič svetové. Oproti tomu, ako aktívna som zvykla byť, si prídem teraz ako "priviazaná". Neslobodná....uväznená. Akoby som bola bez nôh..... I trhať vlasy by som si mohla....,ale viem, že by to iba k plešatosti viedlo, že oddychovať prosto  musím, tak mlčím...a vlasy si netrhám.  Navyše, Jorik sa ku mne "láskavo" pridal a tak sa obaja na tom našom slávnom žltom gauči tlačíme :).

Ozaj sa veľmi teším, že sa mi ako tak podarilo  upokojiť myseľ a miesto už spomínaného trhania si vlasov, som radšej do rúk chytila svoje ceruzky milované..i fixy...a jak sa dalo, toľko som kreslila. Zrodili sa skice, zrodil sa akýsi "harmonogram" príbehový, v ktorom som si po okienkach príbeh poskladala a hoci moja Lizbeta protestuje, pustila som sa do nového príbehu, lebo neviem ináč, čosi urgentné v ňom je, čo sa nutne pýta von . Veľkú časť na tom hrá aj fakt, že Lizbeta mi príde veľmi súkromná.... Stále sa neviem zbaviť pocitu, že by sa nikomu okrem mňa nepáčila....

A tak som teda  včera privítala moju vôbec prvú smutnú princeznú..., ktorá ani princezná nemala byť...ale raz bola na papieri, vypýtala si korunku..tak som jej ju dala. S mojimi postavičkami je to občas tak. A prečo by som ich aj mala meniť, keď si čosi želajú? Napokon , príbeh je to ich, nie môj...






  I dnes by som rada v kreslení pokračovala..., lebo zdá sa, dnešný deň sa bude veľmi podobať tomu včerajšiemu.Jorik tu už pri mne sedí, ukladá drevené kocky do vozíčka.... Máme za sebou rušnú noc a myslím, že nebudem preháňať, ak napíšem, že sme šťastní, že je úspešne za nami. Aby nám bolo troška veselšie, ešte tu máme ovčie kiahne , čo nad nami teraz visia ako sivý mrak a ja sa často pristihnem pri tom, ako na Jorika oči špúlim, či už mi nie je bodkovaný:). Zatiaľ nie je.....

Tak teda vitaj lenivo smutná sobota! Už tu na teba čakáme! Hej tu... na 25Tovey Crescent...odkiaľ i mávam a krásny deň všetkým želám!

                                                              CINK



No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...