Poobede začalo neslávne. Jorikovi sa škôlka znova nepáčila a ono si to zase vyžiadalo pozornosť všetkých tam pracujúcich....a jedno s druhým, strávila som v škôlke dve hodiny raz sedením s Jorikom na schodoch a potom zase za kamerami, sledujúc, či je to moje dieťa v poriadku. Bolo a ešte ako. Domov sa vrátilo vysmiate ako lečo s informáciou sveta- našiel si priateľa! Moje materinské srdce tlieska....doslova skáče a tlieska a radostí sa , lebo napokon ani hračku na túlenie nebolo treba.... Aby to zmysel dávalo..., včera sme zabudli do škôlky priniesť hračku mojkáčika , ono, niežeby Jorik na tieto veci bol....má svojich plyšákov, aj s nimi spáva...ale nejako extra sa s nimi nehrá. Sú len tak nejak prítomné. No včera sme jednu takúto prítomnú hračku doma zabudli a beda! Jorikovi som musela sľúbiť, že mu jednu prinesiem..tak som si šla nohy dolámať, jak som letela do sekáča a hľadala tam niečo pre neho ....víťazom sa stal "Ígl Pígl" a príšerka na gumičke.... Samozrejme, tieto hračky ani nebolo treba...Jorik bol v škôlke viac než šťastný aj bez nich..., puf..., aj som sa ako hlúpa mama cítila a ono mi to aj učiteľky dali slovne pocítiť, lebo hej padli slová ako "to je jedináčik , že?" a "trávi s vami veľa času, tak? ono je to vidieť.." , a aj toto, čomu by môj muž tlieskal, keby mohol :"viete, on nemôže mať všetko, čo si zažiada..." ...ale poviem vám, postavila som si včera obranný múr a odrážala som tie slová od seba preč. Lebo ich nepotrebujem počuť....viem i sama, kde robím chyby a keď som naletela Jorikovi, beriem to osobne , nepotrebujem na to iné ženy, v tomto prípade nie matky, aby mi veci ozrejmili. Ale i tak...ako zbitý pes som sa cítila. Ešte že existujú také malé veci, ktoré potešia. Jak peračník plechový s Malým princom, či malá oblečená myška alebo vianočná kniha s mojim srdcovým ilustrátorom.....
Verte alebo nie, našla som ich počas toho panického hľadania hračky pre Jorika.....
Knižôčku som ešte nestihla prečítať...iná mi došla domov a do tej som sa zahryzla...., aj peračník je ešte prázdny...ale i to bude, ceruzky sa už trasú tam skočiť , navyše, keď som si včera i skicár kúpila, lebo ako dokončujem Lizbet..., už mi nový detský príbeh behá po rozume a ja si už neviem pomôcť, zatiaľ len veľmi opatrne načúvam slovám toho dievčatka, čo v tajomnom dome býva , ku ktorému patrí sklenená záhrada a v tej záhrade to moje dievčatko kvety pestuje..všetky rovnaké...všetky.... neprezradím viac! Najmä , že tomu príbehu ešte i ja len načúvam.....
Takže skicár som si nový kúpila na ten príbeh kvetinový...a hádam sa do jeho počúvania zakrátko znova pustím..., lebo pracovať by som rada pracovala, kým sa Jorik zobudí..., no uvidím, koľko stihnem.
Moje telíčko počúva troška viac dneska..., tak sa stále držím a zanovito, aj napriek svojim potrebám a starým zvykom, nad sebou víťazím.....ale nie vždy som z toho šťastná, poviem vám....a hoci o tom nechcem otvorene hovoriť, prezradím aspoň, že miesto môjho milovaného Red Bullu tu pochlipkávam smoothie ...a skvelé je, to hej...no mne ten Red Bull predsa len chýba. Občas ma výlučne zdravými vecami napchatá byť neteší....nie tak, jak by "logicky" malo a prehrešky mi chýbajú.
Viem...."silly"
Na záver, skôr než zamávam....fotku mojich hračiek prikladám....lebo akosi..jedno s druhým...ako beží čas, už sa mi nezdajú takí skvelí a ja viem, chce to len viac šitia a hrania sa a ono sa to podarí....ale tak nateraz si ich v kufríku schovávam a uvidím, či ich vôbec niekam pošlem.... Dumem zatiaľ...dumem...
A z toho dumania mávam....všetkým a najmä mamám popleteným, ktoré nie vždy vedia , čo je správne a čo nie...najmä, keď im jedno vraví ich vlastné ja a iné tváre okolo....aby v sebe mier našli .... (ja som ho včera našla v teplej vani...vyžmýkala som sa do neho...lakomo a sebecky a dobre tak) a činím tak - ako ináč - z 25 Tovey Crescent....
CINK
No comments:
Post a Comment