Nevyspatá

Vonku je smutne.V nedeľu tak zvykne byť...najmä na jeseň. Znova netuším, či je carboot alebo nie. Ťažko usúdiť, keď sú vonku zvlhnuté chodníky a obloha zatiahnutá od vidím do nevidím.
Komu by sa do takej nedele chcelo ísť von predávať? Nie je taká nedeľa skôr na dlhé spanie a leňošenie na gauči stvorená?
Hm...píšem, akoby som to leňošenie na gauči poznala:).

Včera som sa na neho ledva dostala...hoci som to mala v pláne. Ale akosi....

Akosi som niekde stratila deň.

Až večer som sa na gauči schúlila, ale to mi už viečka padali dole nad skicárom a ledva som odsledovala prvú časť anglického X faktoru. Bude tomu i dnes tak?

Každopádne, dnes som vstala skoro. Znova som bola prvá , čo okupovala obývačku...vlastne....ani neviem, či som vôbec spala... Priznám sa, keď má Jorik svoje trápenie s dýchaním (och, ako vrčím na tieto anglické nachladenia!) , nespím veľa. Ak vôbec. Sledujem jeho dýchanie, počúvam jeho kašeľ.....v obývačke po xy- tý krát  premieľam obsah našej lekárničky...študujem letáky alebo sa len tak brúzgam stránkami googlu ako sa lopotím v úlohe lekárnika. Teraz ma oči štípu...,ale to môže byť aj tým, že som niekoľko hodín písala na svojom novom drobnom netbooku.
 Ach.....tak ako to bude s tým carbootom?


Odbieham....znova som zabudla oddychovať a pritom dobre viem, že na baterky som sa vybila. Dobrá správa je, že Tomáš by mal za mňa dneska prebrať štafetu..., ale medzi nami šepkám, že mu tiež nie je do spevu. Tak je tá štafeta ohrozená.....Priznám sa, aj som si muža   v noci skolila...aj do obývačky spať som ho vyháňala, to ako chlapsky stonal v posteli, lebo sa mu "spať" nedalo. Hm..., mne sa zdalo dosť i to, že aspoň leží..ja som mnoho času  presedela....

Darmo raz...muži chodia do práce ,my sme len mamy doma.
Nepíšem to v hneve ,ani s nijakým bočným úmyslom. Je to tak.... na rozdiel od môjho milého, ja neriadim auto , za volantom ktorého by som mohla usnúť a spôsobiť nehodu. Ja sa občas bytom len tak ponevieram....alebo sa ponevieram vonku...ako včera s Jorikom.., keď  sa nám ku zvyšku dňa zažiadalo čerstvého vzduchu . Nuž sme si vyšli  do Rangu. Nakúpila som si tam nové zásoby fixiek..., nešťastná obľúbená sivá stále dochádza rýchlejšie, než iné farby....a potom, Jorikove narodeniny sa blížia...tak sa i servítky, papierové taniere a kde- tu nejaké ozdoby  kúpiť pýtalo. No a....Jorik si tiež našiel darček narodeninový....sadu malých bagrov - mňa sa nepýtajte, ale pravda je , že  som s nimi asi  hodinu večer  bágrovala:). Pre seba som si okrem fixiek nič kúpiť nechcela..., ale to viete....čosi mi predsa len padlo do oka. Bábika....na Halloween....ale myslím, že sa ňou budem tešiť celý rok. Je bledá ako stena, len oči má čierne. Tak magická je.....že na ňu mrkám i teraz, ako s vami píšem. Mám rada Halloween...ba dokonca ma baví si pod jeho vedením i príbytok vyzdobiť. A to je už čo povedať! Vlastne , ja rada zdobím iba na Vianoce a na Halloween. Veľká noc ma neberie...ale že vôbec! A potom , aké ešte máme sviatky?
A ako je to s tým carbootom?

Ešte že je nedeľa...človek má právo myslieť pomalšie:).
No ja už tuším načisto vypínam...tak ešte rýchlo mávam ku krásnemu dňu....od nás, z Halloweensky vyzdobeného príbytku na 25Tovey Crescent......

PS: je Halloween s dvoma "L" alebo s jedným....dobre, už mlčím....

                                                           CINK