Úplne opačne sa cítim ja. Dnes mám vyšetrenie u lekára....tadááá...na anglické pomery je objednanie u lekára veľký úspech..., ibaže ja sa bojím....až si prajem byť priesvitná...alebo ešte lepšie, mať za seba náhradu, ktorá by tam za mňa šla...a ja by som sa zašila doma medzi svojimi skicármi a príbehmi... Dá sa niečo také ako náhradník na poslednú chvíľu zohnať?
Alebo....môžem sa odpojiť? Myslím, že tam pošlem k lekárovi svoje telo a to druhé, to "cítiace", by sa ostalo vlniť doma.....som celkom trpezlivá, nevadilo by mi čakať, kým sa z vyšetrenia telo vráti....
Som smiešna...ako malé dieťa - viem. Veď hádam mi tam hlavu nikto neodhryzne....
No ale , pravda je..., že omnoho bezpečnejšie sa cítim medzi mojimi príbehmi.... A možno, možno som si len neoddýchla cez víkend....včera sme totižto mali návštevu. Milú , priznávam...a aj nám milo obrátila byt hore nohami. Ako mamina však "chápem". Deti.
Neviem ako u vás, ale u nás už sú všetci hore. Jorik je už napapaný, ohrieva gauč....v telke hrá Pablo....Tomáš dávno jazdí a ja už dávno na čomsi makám....
Svetlo sa k nám prediera dnu...v októbri už trocha opozdene. Halloweenska dekorácia v tom svetle bledne....
Nič sa nedá robiť. Deň sa rozbehol.
A ja s ním...
Mávam vám ku krásnemu dňu, odvážnemu a smelému....z 25Tovey Crescent...
CINK
No comments:
Post a Comment