Konečne po

Tááák, musím povedať, že mať vyšetrenie za sebou je dobrý pocit. Hneď mi je ľahšie...hoci , zdá sa, že to vyšetrenie nebolo zďaleka posledné. Určite však najťažšie a hurá! Mám ho za sebou. Troška sa okúňam o ňom verejne ťukať...ale v mojom prípade najskôr stačí chvíľu počkať....zo mňa to von vylezie:).

Každopádne, cítiac sa odľahčene, sa mi dnes vstávalo omnoho radostnejšie . Ba dokonca som sa aj stratila v rannej tvorbe! Nemôžem si dnes za ňu tlieskať..ale snaha bola . Čas ma však odsekol , to on tak rád...a potom i to moje dieťa milované....už na mňa čaká, aby sme sa spolu hrali. Dnes máme utorok- a utorky sú naše. Nijaká škôlka, nijaké pravidlá...robíme, čo sa nám chce...ideme, kam sa nám chce.  Ešte sme si nijaké plány na dnes nevymysleli..., ale budú...i tie budú...

Smejem sa...lebo myslím, že už vidím tie prvé z nich....budeme piecť medovníky. Tie staré sa dojedli , treba čerstvé napiecť:). A byt nimi rozvoňať..... A potom sa pôjdeme niekde zašiť, kde si budeme môcť na zem sadnúť a kde sa budeme môcť smiať a hrať.....

Och....ako dobré je mať vyšetrenie za sebou.

Akoby som mala v brušku balón.... dotýkam sa vôbec zeme , keď po nej kráčam?

Žartujem....dupocem , keď chodím:). Dobre viem, že nelietam....

Ale i tak....budem sa tváriť , že hej...a dnes budem i nečakane z výšky mávať...ku krásnemu dňu...z Tovey Crescent...

                                                        CINK