Stručne

Dnes nebudem dlho písať. Bývajú prosto dni, kedy slovíčok veľa nie je. Ja si teraz plávam v tom skromnom mori slov a poviem vám, breh zatiaľ nehľadám. Akosi mám pocit, že tam mám chvíľu ostať, akceptovať to mierne vlnobitie a prosto nechať všetko tak...dokiaľ sa to dno podo mnou samo neobjaví. A ono sa raz objaví , ba dokonca si myslím, že veľmi skoro. Možno na neho ani ešte nebudem pripravená.

 

Necítim sa dnes na veľké veci. Vlastne...dnes by som sa chcela pokúsiť vypátrať svoje vlastné ja a urobiť mu radosť. Tak trocha poeticky, ale to len preto, že sa hanbím priznať pravdu, napíšem, že pre mňa osobne je to to najťažšie , čo existuje. Alebo jedno z najťažších, nech nerobím jednosmerné závery.

 

A tak prejdem rovno k fotkám....lebo hej, čosi nové vytvorené mám....včera som sa dokonca okradla o hodinu z môjho už tak minimalistického spánku, len aby som to dielko dokončila.......

 

 

..no spokojná som bola na duši...lebo akokoľvek namyslene to bude znieť....ťukám si sama na vlastnú nôtu a vtedy aj keby nikdy nikde nič, ja viem, že moje maximum momentálne dávam. Srdce ruky ja.....všetko na dlani.

 

 

 

Viac kresliť som nestihla. No vyšívala som dnes ráno, o trochu viac než inokedy...lebo hrozný lejak bol zrána a tak som dnes von behať nešla.

 

 

 

Dokončila som slečnu zo včera a začala vyšívať slečnu novú....

 

 

Takú typicky moju, milenú.

 

Jorik ešte spí, Tomáš jazdí......dážď za oknom ustal. Stále je však pochmúrne, tak do deky zamotať a vypariť sa.

 

Ja sa dnes nikam baliť nebudem. Príliš veľký luxus na mňa.....

Ale vám ho želám. Veď je víkend!!!!

 

Aj všetko ostatné nech krásne dobré ružové.......mávam z 25Tovey Crescent.