Dážď

Dnes ráno vonku pršalo a tak som nešla behať. Nerada behám v daždi.....topánky škvŕkajú, keď sú mokré.....slúchatká sa šmýkajú z uší dole....o telefóne ani nehovorím. No odhliadnuc od pohodlia....má behanie v daždi aj svoje čaro. Akurát dnes ráno sa mi ho nechcelo objavovať. A tak som ostala doma a šila. Predvčerom som dostala zákazku na vyšívanú líšku....tak som sa do nej pustila.

 

 

Váhala som od prvého stehu, či som ju nemala poetickejšie poňať alebo možno rozprávkovejšie a natiahnuť jej pruhované tričko cez jej štíhle telo....ale napokon som sa rozhodla nechať veci ako sú a ísť za výšivkou ako takou, nechať všetko na jej pleciach, nech čaruje.

 

Ešte skôr , ako som začala šiť líšku, dokončila som macka...tyrkysový sa predal, tak som vyšila ďalšieho - podobného......lebo čosi akosi si myslím, že ho niekto ešte bude chcieť.

 

 

Včera sme mali s Jorikom krásny deň. Music class bola skvelá, konečne sme tam došli ako tak načas a Jorik sa stihol vyhrať s hračkami dosýta. Neskôr sme nakupovali......a bláznili sa doma a tak nejak všetko v pokoji...ozaj som šťastná mamina. Stihla som aj kresliť.....tadááá.....podarilo sa mi dokončiť ďalšiu zákazku, no ešte uvidím, čo na ňu jej objednávateľ.

 

 

 

Keď sa mi podarí, skúsim v najbližšej dobe zabehnúť do Rangu a kúpiť tam organizačný kalendár. Taký, čo má okienko na každý deň. Vyskúšala som už všetko možné, ale akosi neviem nájsť systém ,aby sa mi zákazky z Facebooku neplietli a netratili. S každým mailom odchádzajú tie staré do neznáma.

 

Hm, to ale píšem veci zaujímavé, že áno? Ale prosím.....zamknutá som zas a znova . Alebo....možno som len bezvládna.....hej, to by bolo presnejšie na opis. Mamke sa doma znova priťažilo.....čakám, až môj milý vstane ,aby sme sa pozreli na letenky.

 

Vám definitívne prajem žiarivejší deň a aj vám k nemu mávam......najskôr viete, z 25 Tovey Crescent.

 

 

ps: nechcela som a neviem, či je správne takto písať......., ale ja viem, že moja mamina nie je zďaleka jediná, ktorá bojuje s rakovinou. Len nedávno som sa dozvedela, že istá veľmi nadaná sashe predajkyňa s ňou bojuje tiež a poviem vám, ťažko to rozdychávam. Chcela by som byť rozumnejšia, silnejšia, chápavejšia.....ale len veľmi pomaly v sebe nachádzam mier s touto hroznou chorobou. Z istej časti sa cítim vinná, lebo nie som schopná pomôcť.....a to je asi najväčší kameň úrazu. Že nedokážem veci zmeniť. Počas Jorikovej žltačky som mala možnosť "navštíviť" detské onkologické oddelenie v Košiciach a to je pre mňa osobne tá najsilnejšia "káva", topka...... Rakovina sa dá vedecky vysvetliť, štatisticky zmerať.....ale citovo v nás pre ňu máme len málo pochopenia, ak vôbec nejaké. Ja si svoj vzťah k nej len hľadám......a neviem, či niekedy nájdem. Občas sa bojím, desím....aký život naozaj je. Krehký ako pohár zo skla.