Music class

Jorik už sedí na gauči. Tata ešte spí. Ja rýchlo ťukám písmenká na klávesnici môjho HP, lebo o chvíľu nám bude treba ísť....na music class. Mohla by som sa na to vykašľať a radšej nechať tatu, nech strávi čas s Jorikom, ale viem veľmi dobre, ako má Jorik tieto hodiny rád a tak nemôžem ináč, len tam s ním ísť. Medzi nami maminami, teším sa ako blcha, lebo sme našli nové "stretnutia" detí v Jorikových rokoch, tu neďaleko a za rozumnú cenu, takže odteraz budeme mať aj o štvrtky a piatky postarané. Piatky dvojnásobne, nakoľko doobeda je aj music class. Hm, toľko info z nášho rodinného rozvrhu. Isto veeeľmi zaujímavé.

 

Nuž ibaže, môj život, či chcem alebo nie, sa točí okolo rodiny.  Aj keď si vybavujem včerajší deň, mám v ňom Jorika a spoločné hranie, spoločné pečenie, spoločné čítanie...... Hm....ešte aj moje kreslenie je "spoločné" s Jorikom po mojom boku, keď predstieram, že mu volám , aby som sa spýtala, či je už pexeso rozložené a je pre mňa čas odložiť ceruzu a ísť si precvičiť pamäť. Ale nie v zlom to hovorím...nemenila by som za nič na svete!!! Hoci aj pokričím, aj sa nahnevám.....občas aj plačem, ale to ozaj iba občas.....úlohu maminy...Jorikovej maminy by som nezamenila ... nevzdala sa jej za nič. Ha, už som asi veľakrát písala, že tú moju bukvicu neskutočne milujem, tak je, že?

 

Včera sme spolu piekli.....smejte sa, perníkové cesto z obchodu...rozvaľkali sme ho po silikónovej podložke a keďže sme nemali vykrajovátko v tvare medovníkového muža, použili sme jednoduché srdiečko. Všetko Jorik vykrajoval. Dali sme ich potom zapiecť.....a aha, máme perníčky.

 

 

 

Tvrdé jak skala, môžeme ísť okná rozbíjať:). Ale na jazyku sa rozpustia a chutné sú. A to ja perníky nemusím.

 

Aj kreslila som včera.....jak som písala, pomedzi hranie sa s Jorikom.....ale akosi, nechcem o tom moc písať..všetko sú to len skice....zatiaľ nestoja za zmienku.

 

 

 

Samozrejme, aj vyšívať som vyšívala......dnes ráno....dokončovala som macka ďalšieho...pochválim sa, tyrkysový macko z mojej širokej kolekcie si už našiel domov, tak som začala šiť nového....sivého s tyrkysovým pozadím.

 

 

 

Už mu netreba veľa, bude hotový.

 

Jáááj, môj dnešný blog stojí za deravý groš. Prepáčte. Som si toho vedomá. Ale s vaším dovolením, nemám čas sa trápiť. Musím utekať. Moje dieťa sa ide hrať a spievať a skákať......a najmä, stať sa súčasťou sociálneho života. Znie to ako výsmech , troška aj, ale ináč som smrteľne vážna. Ja sa ozaj teším, že music class máme:).

 

Tak sa s vami lúčim a krásny utorok želám!!!!! Ako ináč, mávam z 25 Tovey Crescent.