Prsty bolia

Dnes je asi najčastejšie slovíčko , ktoré v úvode používam. A použijem ho aj dnes, lebo ak by som mala nejako začať dnešný blog, bolo by to...dnes letíme.

 

A budem letieť s o čosi ľahším pocitom, lebo mamke sa trošíčka polepšilo. Dôvod na úsmev.

 

Včera som mala deň s Joričkom a jeho chorobou, našťastie v jeho prípade, iba prechodnou! A drobec môj malý bojoval statočne a poobede víťazoslávne prehlásil  ,,Mama look, no more džuk!" Ba aj skákal a jašil sa, zatiaľ čo ja som balila a viac nad tým dumala, lebo balenie je hotová katastrofa dumavá, čo treba a čo nie, čo sa oplatilo brať posledne, čo chýbalo....čo bolo zbytočné a všetko v súlade s predpokladmi ohľadne stavu počasia ......na dva týždne je to ešte o to ťažšie, lebo týždeň sa občas tak aj pretrpí, ale dva , keď niečo chýba , nie je sranda.

 

Ešte stále nie som zbalená na kompletku. Čosi som si nechala aj na dnes, najmä technika a osobné veci, hygiena a tak, sa bude zipsovať ako posledná. Priznám sa, že ani darčeky bohvieaké tentokrát nemám....včera som sa síce prešla do mesta, ale okrem tepláčkov pre Jorika som nekúpila vôbec nič.

 

Omnoho užitočnejšia ako v produkovaní darčekov, som bola dnes ráno v produkovaní hotových náhrdelníkov. Teraz už len vymyslieť, ako sa doma dostať k internetu. Najmä, keď najbližšie O2 je dobrú pol hodinu cesty autom vzdialené. Napadlo ma, že možno by som mohla nejaké balíčky z nášho prechodného domova poslať.....hoci, všetko záleží na mamke a ostatných okolnostiach, či sa vôbec budem môcť práci venovať.

 

 

 

Viac som nestihla...,ale i tak som na seba hrdá...vankúšiky prstov ma štípu ,ako som ich zrána mučila, ale to čoskoro prejde.

 

 

 

 

Včera som toho veľa neurobila. Troška som kreslila ...alebo by som skôr mala povedať, že som pokračovala v testovaní papiera. Pre lepšie pochopenie mojej snahy, prosím, sami posúdte ako sa papier podieľa na výslednej ilustrácii.....

 

 

 

 

Ironické je, je práve ten svetlý vyblednutý obrázok je z môjho najnovšieho skicára:(. Fixa sa v ňom nerozpíja, ceruza nemaže....dalo by sa povedať, že kresliť v ňom je pôžitok. Len farby sú svetlé....bledé, tak trocha bez života. Za to druhý papier určený na pohľadnice farbami priam žiari. Radosť pozrieť....avšak, kreslenie na ňom je hotová smrť. Ceruza sa maže, fixa rozmazáva, čokoľvek extra stojí na povrchu a nepýta sa dnu. Nuž, vyber si:).

 

Jorik ešte spí....Tomáš odišiel do banky.....deň je rozplánovaný na hodiny.

 

Vonku prší....obraz mizerného počasia.

 

Idem si dať hrnček mliečka a potom povinnosti. Baliť, pratať.....ostrihať Jorikovi vlasy, okúpať ho, zabehnúť do mesta.....

Veľa toho nestihnem.

 

Vám však prajem omnoho slobodnejší deň a so slnkom nad hlavou , ak sa dá.

 

Mávam vám k nemu...ešte dnes, z 25Tovey Crescent.

 

PS : Je možné, že sa na dva týždne odmlčím. Ak sa bude dať, napíšem.....ak nie, porozprávam o všetkom neskôr.......