Pošepky od Verušky: Televízor

Myslím, že začínam vidieť blahodárne výsledky hrania pexesa. Podarilo sa mi spomenúť si na názov včerajšieho názvu albumu ....čo je veľká vec, lebo tie albumy robím denno denne a dávam im mená od výmyslu sveta , občas dokonca používam len citoslovce alebo skratky ,lebo som lenivá písať dlhé slová. Dobre , nie lenivá...údržba času je pre to lepšie pomenovanie . Tak si tlieskam sama, jasám.....nech žije pexeso. Možno raz prejdem na Sudoku....to si už budem pamätať aj svoje telefónne číslo:).

Rada by som za včerajšok napísala niečo svetoborné , niečo pompézne...ale obávam sa , že nič , čo by tomu siahalo čo i len po členky v zálohe nemám. Najskôr preto, že sa nič ale absolútne nič včera nestalo. Ak nerátam fakt, že moja mladšia sestra sa včera pleskla po vrecku a okrem mandariniek, mliečko a chlebíka, kúpila našim (aj sebe , no najmä mamke našej) novučičký televízor. Prosím, už bolo načase.....lebo naši doma až do včera frčali na analógu a staručičkom ťažkom a rozmernom televízore. Berúc do ohľadu koľko času sledujú televízor , temer nonstop, najmä,ako je mamka chorá....ozaj ale ozaj už bolo načase. Mne príde zaujímavý akurát fakt, že ho tá moja drobná sestra aj sama domov dotiahla....hoci, ako ona vtipne poznamenala, robila si prestávky:). Ja za seba nový televízor nemám, ale nám ho ani netreba. Ja som včera kúpila veci diametrálne odlišné a to tamtadáááá..., dve nové balenia akciových fixiek (to najlacnejšie, čo na trhu je) a hru Čoveče nehnevaj sa.....,lebo ma na ňu môj malý milovaný poklad, ktorému len ťažko hovorím nie, prehovoril.

Čo sa tvorby týka....sklamem vás na plnej čiare. Sťaby som mala okovy na rukách.....kresliť sa mi nechcelo. Ospalá som bola , tá hodina chýbajúca ma dobehla a celé telo nefungovalo ako malo. Darmo som tlačila na pílu. A tak som len troška farbila fixami....už hotový obrázok s líškou...ale ostal nedokončený....hádam dnes.