Kreslím znova

Dnes má Jorik po prvýkrát škôlku. Tisíc uzlov v mojom žalúdku.....prežívam túto udalosť výrazne ináč ako môj drahý. Ten si s nadšením dnes urobí prestávku z práce, len aby mohol byť aj on prítomný a vidieť tú senzáciu. Mne ozaj nie je všetko jedno. Máme nejaké medzery.....obávam sa ,ako sa vykľujú na svetlo pred všetkými a modlím sa, aby sa stalo to,čo sa stať má, že sa Jorik medzi deťmi veľmi rýchlo pochlapí a ani sa nenazdám, veci, do ktorých ho musíme nútiť alebo on vyslovene nechce urobiť, pôjdu náhle samé a prirodzene, lebo veď aj iné deti to samé robia, tak musí aj on.

 

Je pondelok, začiatok týždňa, úplne iného týždňa, než boli tie predtým.

 

Počasie tu v UK je diametrálne odlišné ako to, na aké som bola doma na Slovensku zvyknutá. Alebo, tu by sa presnejšie hodilo napísať, na aké som bola vycvičená. Šál netreba, čapica je oštara, rukavice....noooo......, ale len keď sa zrána behá. O sveter menej, aj jeho hrúbku treba zredukovať. Zatiaľ, čo mi sestra hlásila v telefóne mínus 10, ja by som opätovne hlásala to samé, len s pozitívnym znamienkom. Odrazu mám veľkú noc a s ňou jar a všetko zlé a smutné sa v priebehu víkendu stratilo v minuloročnej zime. Ľahko je uveriť, že tá sa skončila, keď vám do tváre duje teplý vietor.

 

Kreslila som včera. Klasicky , jak som zvykla, za prítomnosti rozprávky v telke, za pobehovania Jorika s tatom, čo striedali hru za hrou a mnou, stočenou v papassane v rohu pri okne, stratená tak troška vo svojom svete.

 

Kreslím dušičky......také tie menej reálne....skôr rozprávkovo milujúce, robiace milujúce veci...hoci, viem si predstaviť, že tým dušičkám tam hore nie je vždy všetko jedno, keď sa dívajú, koľko žiaľu po sebe zanechali...koľko nevyriešených vecí ostalo a darmo, už sa na ich vývine nemôžu nijak pričiniť.

 

Som rada, že kreslím. Som rada, že tvorí aj moja sestra doma....že zapletá očká na ihliciach ,že kupuje nový materiál a chce vyrábať nové veci....,lebo tvorenie je magické a pomáha.

 

 

 

 

Len akurát.......dúfam, že čoskoro sa vrátim aj k svojim rozpracovaným projektom, čo čakajú na dokončenie...... No ešte asi budem musieť, či chcem alebo nie, dokončiť sériu milujúcich dušičiek......na pohľadnice i nálepky. Jedna etapa môjho života v kreslenkách. Ešte ju mám v prstoch.....ešte si zopár strán v mojom skicári ukradne. A ja sa nehnevám. Nech smelo kradne. Knihy počkajú......

 

Lebo tvorenie je magické a lieči. A najkrajšie je to úprimné.....nie silené. Tak letím prúdom......a uvidím, kam sa "vypľujem". A moja sestra tiež.

 

 

Mávam hore aj dole......z 25Tovey Crescent.