Pierko

Začínam snívať sny a ráno si ich pamätám, aj napriek tomu, že ma zobudí alarm môjho telefóna. Tie sny nie sú zaujímavé, najskôr nemajú žiadnu výpovednú hodnotu......len tak sa mi čmárajú za viečkami.....šepocú čosi dôležité, ale ja som ako ozembuch zemitý, prikovaný, nechápavý. A tak som ráno otvorila vchodové dvere a na rohožke som našla toto......

 

 

Nie som v tejto sfére sčítaná , nepoznám vlastne temer vôbec nič...ale pierka si pamätám. Sestra mi o nich vravela. Odkazy anjelov? Je naivné v ne veriť? Ktosi jednoducho šiel po schodoch a otrepal sa od pierka, čo sa na neho v posteli nalepilo, keď sa lúčil s deťmi..... Nie je to ako nájsť pierko uprostred púšte , kam ani vtáky nedoletia ......

 

Lámem sa v sebe...ako hľadám odpovede. Ten "druhý" svet je magický...je lákavý, je neprebádaný , je plný otázok bez odpovedí. A tak snorím a sledujem videá, výpovede a spovede ľudí....občas napínam uši, občas sa sama na sebe smejem a prepínam programy.

 

Každopádne, dospela som k záveru, že je nádherné ako si my - ľudia, vieme jednotlivé veci vysvetliť. Tak obrázkovo krásne, že nie je ťažké tak učiniť. Ako uveriť v Santa Clausa. Aspoň , za mňa hovoriac, viem si živo predstaviť celú tú jeho vianočnú mágiu ....prečo nie? Aj elfov k tomu.

 

 

No...nech už sa mi podarí alebo nepodarí nájsť "svoje vlastné stanovisko" , čosi som zistila...je krajšie veriť.

 

Toto je niečo, čo sa nedá poprieť.....keď človek verí, je šťastnejší. Videla som to na tvári farárky, čítam to v písmenkách ľudí, čo mi píšu......pozorujem to v očiach sestier a počujem to i v hlase mojej priateľky..... taký kontrast voči tým, čo na konci všetkého majú reálnu čiernu tmu a prosto prosté holé nič.

 

Ako keď čítate rozprávku dieťaťu a pubertiakovi. To menšie stvorenie odchádza vysmiate, schytí do rúk palicu a šermuje ňou vo vzduchu, schopné skoliť aj dvanásťhlavého draka....definitívne bez debát, musí vyhrať..inej možnosti ani niet. Pubertiak sa bude kútikom úst smiať, také veci si môžete strčiť viete kam...radšej sa schúli v otáčavom kresle pred monitorom svojho počítača , lebo tieto veci úsmevné rozprávkové beztak nikdy nefungovali a haha, ani náhodou nemajú "situácie životné" vždy šťastné konce, tak načo vôbec počúvať tieto nezmysly? Alebo im nebodaj uveriť?

 

Je krajšie ostať dieťaťom.

 

Jorik vstal. Uložila som ho na našom horčicovom gauči.....prikryla ho ružovou dekou a pustila som mu rozprávku. Na jogurty ešte nedošiel správny čas. Tomáš vstal tiež.....práve sa dosprchoval..... Je 5:01 a u nás to už zopár minút veselo žije.

 

Moje pokojné ráno je nenávratne preč.

 

A tak nebudem siliť myšlienky.....na dnes ich nechám tak....nech sa stratia v ruchu dňa.

 

Vitaj sobota.

 

Mávam vám k tej vašej....ako ináč, z 25Tovey Crescent.