Nočná stráž

Cítim sa ako vypraná a nie , nesťažujem sa. Konštatujem. Celú  noc som nad tým svojim drobcom držala stráž......prosím pekne tak skoro, ako 22:45 , keď som zahliadla číslice na digitálnych hodinkách, čo bolo prakticky hneď  na to, ako mi skončilo prvé vetracie kolo...... Áno, áno......nepozdával sa mi vzduch v spálni, Jorik bol spotený....prezliekala som ho, vetrala...... Totižto, sušila som prádlo v spálni, ale ...teraz už viem, že na zvlhčenie vzduchu stačia aj prevesené mokré ponožky, celá vyprázdnená práčka je troška  "túúúúú mač".

Viem, mohla som otvoriť balkón a mať celú vetračku hotovú za pár minút , ale ja som nemohla ohroziť drobca so spotenou hlávkou! Chcelo to plán, aký dokáže ukuť len milujúca matka , ktorej v noci nevadí, že nespí, hlavne nech je jej bábatko vybúvané.

Viem, znie to ako ponosovanie sa....a možno sa aj! Lebo doparoma!, v noci mám spať, miesto na Jorika , mám mrkať na svojho muža a od neho sa učiť, čo sa má v noci robiť- SPAŤ ! A možno vám aj spím, už ani sama neviem, lebo ja to tak celkom automaticky robím, že merám teplotu v izbe a kontrolujem, ako veľmi sa Jorikovi hlávka potí. Včera, s tým prádlom, no....nebudem klamať, ak dnes nájdem okolo balkóna čierne steny plesnivé, ani sa nebudem diviť...však sme to tam dnes v noci mali ako v skleníku .

Keď je myseľ unavená, robí unavené plány. A tak som vám v noci vetrala....okľukou, cez otvorené dvere...vháňala som do spálne čerstvý vzduch z druhej ruky, čo sa v prievane striedal medzi kuchyňou a Jorikovov detskou izbou. Trvalo mu to takto celkom dlho....., tak som si k tomu sadla, aj ľahla.....na chodbe radšej, v strachu, že usnem a vymrazím nadobro celý byt. Tam na chodbe, uprostred toho výmenného tajfúnu, sa mi spánok stať prosto nemohol.

Dlhé s krátkym, moja šichta sa skončila s ranným alarmom. Čo oči nevidia, srdce nebolí. Do práčky som odniesla tri tričká a do spálne chodím už len nakúkať, keď pukne termostat, či teplota ozaj klesla a či treba "topiť", či OZAJ treba.

Som kotolník. A strážca synovho spánku . A suma sumárum...alebo somárom, som jedna unavená mama, čo si aj v noci kreslí .....kruhy pod oči.

 

Dnes je utorok...nijaká škôlka. Počujem dobre? Vonku "ľape" ! Zase! Akoby nestačili fusáky a deky v kočiari.......ešte aj pláštenky!

 

Poobedný spánok kočiarový v ohrození.

 

Len nákup v potravinách , v Tescu, kde inde ?, máme to "poruke", to na dnes istí. Ináč budeme asi leniví.  Možno upečieme koláčik....z mamkinej kuchárskej knihy? Hmm....to neznie na upršaný deň vôbec zle:).

 

I včera pršalo.

 

I včera som ťahala pláštenku a močila si od nej rukávy . Ináč sa nedalo. Škôlka naobed a ráno lekár. Vychytali sme najlepšieho na svete. S bruškom:) . Také bruškaté lekárky detičkám rozumejú....:). Počúvajú jahodové jogurty, čo si v brušku klábosia.......hľadajú štekliace miesta na Jorikovom telíčku.....lepia nálepky za odvahu. Jorik bol spokojný.....my rodičia, tiež. Výsledky sú víťazné , len pri jednom sme boli posunutí do druhého kola, na posúdenie k špecialistovi. Nijaký nátlak, len dvaja milujúci rodičia navčera stačili , aby sa paracetamol , tak dobre v UK známy, zamenil za špecialistu chirurga. Hmm..., nie som si dosť istá, či som to zrozumiteľne napísala, že k tomu stačili dvaja milujúci rodičia...... (medzi nami, dosť nátlakovo a rafinovane sme na to išli......to už možno človek podpíše čokoľvek, keď dorazí nie jeden ale obaja rodičia......) .

 

Poviem vám pravdu, uvítala som včera škôlku. Aj fakt, že nijaké "pokusy" o priateľstvo medzi knižnicou a deťmi sa včera nekonali a detská sekcia bola smutno a bohapuste prázdna. Dobré pre mňa.....sadla som si známe miesto, už trocha odvážnejšie rozložila som sa na drobnom gauči a kreslila som. Načúvala som konverzácii, čo bzučala knižnicou a bolo mi dobre. Ozaj dobre. Pokoj. Kresba v skicári rástla.....a čas bežal.....darmé boli protesty. V knižnici sa dobre kreslí. A včera aj dobre nakupovalo....Ale najskôr, tie kresby....

 

 

...presne na tejto som včera robila.....

 

 

..neskôr doma aj na tejto, ale nestihlo sa dokončiť. Skúsim dnes.

 

Lebo sa aj iné veci robili ako.....aj.....čítali sa knihy. Tata našťastie vzal drobca k sebe, ale to viete, maminy neoddychujú a tak som si kde tu odbehávala za materskými povinnosťami a medzi nimi aj knihy....tie staro nové objedené z knižnice. Lebo, už je takým zvykom, že pár krát do roka knižnica selektuje svoje popísané poklady a potom ich za lacný peniažtok predáva. Kúpila som si knihy tri.....

 

 

...tretia chýba, ostala na nočnom stolíku, lebo sme ju ešte aj pred spaním čítali....Llama llama red pyjama......

 

 

Túto som si kúpila cestou do mesta.....v sekáči, v jedinom, v ktorom som bola.....lebo mali výpredaj kníh.....Davidovi Robertsovi sa prosto nie nehovorí. Ani keď ich už máte doma tri rovnaké..... nech sa aj moje knižné priateľky potešia.

 

Dážď viac nepočujem. Len vtáčky. Vzduch sa ochladil...... dumem, či ho ísť skontrolovať do spálne. Dumem...... a unavené nevyspaté mysle často nič rozumné nevydumú.

 

A tak radšej mávam a krásny deň želám.....

z 25 Tovey Crescent.