O knihe a sekáči, o kuchynských zvukoch a kreslenkách knižničných

Včera som mala mať svojich prvých 5hodín venovaných mojej práci. Ale nestalo sa tak. Učiteľka v škôlke ma privítala otázkou, či si prídem po syna okolo 3 - 4pm miesto 6pm a ja som nemohla ináč, než len súhlasiť, že samozrejme, že dôjdem. Síce to pobúrilo moju polovičku , vraj "prečo? prečo?. Jorik nech už pekne chodí do škôlky ako ostatné deti "......ale ja som len mamina, tak obrazne prilepená k svojmu jedinému dieťaťu , ktoré áno rozmaznávam svojím spôsobom ako všetky maminy svojich jedináčikov a nevidím problém týždeň dva ešte takto predčasne po drobca do škôlky chodiť. Ak mu to má pomôcť prispôsobiť sa......prečo nie ?

 

Po Jorika som teda došla na štvrtú a našla ho sedieť okolo jedného stola s ostatnými detičkami ako krásne papal a moje materinské srdce plesalo.....a nepokazil to ani fakt, že bol chudák pocikaný. Také veci sa stávajú, že áno. Možno tie skrátené hodiny majú svoje opodstatnenie a Jorik sa počas nich dostatočne oťuká aj na také veci ako poprosiť zatiaľ neznáme "tety", že mu treba na záchod.

 

Ja som sa akurát prešla do mesta, spomenula si , že nemáme jogurty doma a zabehla do supermarketu , asi najväčšieho v meste a aj jediného......hoci, je tam ešte M&S, ale ich potraviny majú svoju značku a Jorik ich jogurty prosto nemusí. Kúpila som aj fazuľkové struky, tie má Jorik extra rád, najmä , keď sa dochutia čerstvým masielkom (teraz mu dávam Ghi máslo, ktoré mi bolo odporúčané v našom Krompašskom zdravku a ozaj , že je skvelé......len škoda, že je živočíšne) a kokosovo -ananásové smoothie, s ktorým som sa najskôr podelila, ale keď som vychlastala zvyšok fľaše, na tajňáša som podopíjala aj nedopité poháre. Vlastne iba pohár. Jorikov. Ale na dvakrát. Cestou do knižnice som sa ešte zastavila v drobnom sekáči pri schodisku supermarketu a ejha , či sa oplatilo....lebo som toho našla viac, než som čakala a hoci tam nie sú kabínky na skúšanie, veci sedia ako uliate...už len podumem, s čím sa podelím. (neviem prečo, či sa jedná o posledný dopredaj , ale veci tu sú veľmi lacné...a to až tak, že v detskom oddelení sú štyri kusy za 99pí a môj skeleton je pomerne drobný a detské veci mu stále sedia, takže nebol problém skombinovať....) .

 

 

A toto je jeden z dôvodov, prečo sa tam oplatilo ísť...lebo nájsť Olivera Jeffersa je vždy úspech a ja ozaj ale ozaj nechápem, ako sa tam táto kniha dostala....no možno....možno pochopím a záhadu vylúskam , až si ju prečítam.

 

 

Obal bol troška vyhrnutý dohora, ale to ho bude stačiť zaťažiť niečím a on zľahne, ináč nemá kniha jedinú chybu.

 

 

A toto je zase dôvod, prečo som kombinovala......tento chlapčenský pletený sveter, ináč určený na vek 10 až 11, ktorý mi svojim vzorom pripomína detstvo a čosi veterné a severské a moje.

 

 

Tu je dôkaz štítkový o "4 items for 99p" a tiež foto úpletových šiat staroružovej farby.......voňavé a hebučké sú , ani ich neperiem.

 

 

Tuto zase museli čajky čarovať a tá troška tyrkysovej......musela som vziať......

 

 

..ako i tieto, do ktorých sa však ani náhodou nezmestím, to je na nejaké 3 rôčky....ale tá oslia hlavička , jaj, myslím, že látka bude krásna na denníčku alebo  na šatičkách, keď sa raz k bábikám vrátim.

 

Ešte som aj drobnú brošničku s veveričkou našla, ale na tú som pri fotení zabudla ....tú som sestre kúpila, do balíčka, čo jej chcem poslať...lebo balíčky sa rado dostávajú a ich obsah, občas aj, či treba alebo aj nie, poteší....lebo prekvapenia majú magickú moc a takej tej pozitívnej mágie nie je nikdy dosť...tobôž u nás na Maurérke.

 

Čo sa kreslenia týka, aj to bolo. Otočila som na pol chrbta knižničnému davu v detskom oddelení na prízemí , tak pokľudne tam bolo....a kreslila som . Obklopená ilustrovanými knihami, že sa spočítať nedajú, kreslilo sa mi ľahko a radostne. Nečudo potom, že výsledok je aký je....nadšený zo vzorov a farieb, aké ja vlastne ani nezvyknem....

 

 

....k čomu temer groteskne pôsobí moja kresba domáca , sťaby som sa vrátila do čias minulých, keď som začínala a na sashe predávala "zaľúbené" obrázky....

 

 

Aj šiť som včera šila......nedokončený medailón je už dokončený a začala som šiť nový...ale ten som nesfotila, však načo aj? Hlava deravá !

 

 

Dnes nemáme škôlku, len zrána v crownilhovskom kostolíku budú deti tancovať, možno sa pôjdeme pridať. Jorik už vstal, leží na gauči...ale usnul zase....tak ťukám zľahúčka, aby som ho nezobudila. To len čosi vo mne mi šepoce, že také veci ako ťukanie - trebárs hodinových ručičiek , práveže uspáva a navyše, sú to také zvuky kuchynské, čo si bude Jorik celý život pamätať, ako si ja pamätám tie naše zvuky kuchynské....keď som bola ešte malá a chorá a ležala som na gauči v kuchyni a mamka búchala s dvierkami na kredenci, lebo ešte toto a tamto trebalo v rannom zhone urobiť..,skôr, než pôjde do práce. Tie zvuky som milovala. A spalo sa pri nich výnimočne dobre. Tak istotne.

 

Posielam pozdravy tam hore.....a možno ani nie hore...ale napravo a naľavo odo mňa...lebo , však my vieme, maminky sú naveky pri nás.

 

A posielam ich aj vám, kamkoľvek , kde ste .....

 

Krásny utorok želám .