O výťahu a škrečkovi

Stáva sa mi často, že keď nedokončím obrázok na jednu šupu, len ťažko sa potom do neho znova dostávam a preciťujem ho.....čo je taká poetická blábolina, ale pravdivá , v mojom prípade aspoň. Akoby som viac nebola s tým obrázkom v spojení, akoby mi to, čo mi povedať chcel, už povedal  v ten deň , keď som ho kresliť začala a po pár dňoch, ináč aj na druhý, už mlčí. Stáva sa mi to tak často, že o tom ani pri najmenšom nepochybujem. Preto sa snažím každý svoj obrázok nakresliť na jeden "nádych". Pri Sne sa mi to nepodarilo. Ba dokonca som ho nechala odstáť dva dni...a až včera sa k nemu vrátila. Najskôr som plietla.....Jorik liezol po gauči, ináč dosť fascinovaný pletením a tešiaci sa z neho.....jeho "fíííííha" na to, čo sa spod ihlíc rodí, bol úžasný , tobôž, keď sme z toho "nič" upleteného urobili jeho šál:). Ale späť, tak plietla som najskôr, ale Lucy Hudec mi do toho skočila s jej naživo videom , za ktoré posielam objatia....a tak som radšej kreslila. Naveľa, prinútila som sa dokončiť Sen a vrčala som pritom na seba, lebo už som nevedela polapať nitky spred dvoch dní a keď som bola hotová, nemohla som sa na výsledok ani pozrieť a skicár som dokonca do baťúžka skryla, aby na mňa nebodaj tá kresba nevyskočila a neodhalila sa. Dnes už je ten pocit lepší..... ba ani nechápem, prečo tak negatívne som ho včera videla....ale to sa mi tiež stáva.....lebo keď oči dlho na niečo pozerajú, nemajú zdravý úsudok....ale unavený.

 

 

Tak či onak, včera som sa cítila, ako som sa cítila a preto som aj večer ukončila radšej hraním sa s Jorikom ako ďalším kreslením. Medzi nami, aj som chcela kresliť a aj môj milý mal byť už večer doma a hrať sa s Jorikom, ale neprišiel....lebo sa to "rozbehlo" na cestách....po výplatách, ľudia sa vraj zbláznili, trebalo využiť šancu. Tak možno dnes....už by sa aj zišlo....lebo drobec sa akosi znova na mňa namotáva....ale ja sa tomu aj teším...sebecky si to vychutnávam, že mám právo zaspávacieho objatia....tato nie, najskôr preto, že moja chudá ruka neťaží ako tatova a len objíma.

 

Mám toho svojho drobca tak rada....,že ani tak čarovný výrok, ak niekoho milujete po mesiac a spať , u mňa neplatí. Ja by som preletela aj mesiac......

 

Včera sme sa ráno, ako praví parťáci , rozhodli ísť do Hobby Craftu....v tom počasí, čo tu máme, na ihriská sa nedá, aj v tých parkoch, no čo už s nimi? Vyvenčiť psa? A tak sme sa tam dohnali....a tam nákupný des sťaby vianoce .....ale to asi len tie výplaty (to fakt takto? nemýli sa môj milý a nebol včera nejaký deň...že keď dnes budeš míňať, dvakrát sa ti to vráti....lebo to bol nátresk hotový....) a tak sme sa troška predierali.....ale dalo sa. Navyše, my sme neprišli za tovarom, ale za výťahom. Prosím, toto bude chcieť troška viac pochopenia, ale keď som ho schopná ja, isto s tým nebude problém. Ten môj syn, jak je fascinovaný všetkými dverami a ich všetkými možnými spôsobmi uzatvárania, zbožňuje aj výťahy. Je na nich niečo viac, než len stlačenie gombíka. On si sadol pred ten presklený výťah, čo tam v Hobby Crafte majú a sledoval tú masívnu mašinu, ako sa laná posúvajú , keď sa kabína ťahá hore a dole......ozaj, jeden by si myslel, že sleduje rybky v obrovskom  akváriu......a nie výťah. Musela som ho odtiaľ nasilu vziať......on by tam presedel aj deň.

Je to pre mňa , ako pre jeho maminu, dosť zaujímavé.....úprimne verím, že deti zaujme kadečo a mňa zase ich záujem o to kadečo. Jorik zbožňuje výťahy  a dôkaz toho som mala aj doma , na SVK, lebo jak tam prídeme, bývame na piatom poschodí a Jorik , kedy môže.....stojí na chodbe a sleduje cez kovovú mriežku ako si to výťah mašíruje hore dole. Akurát zvažujem, k čomu to má to moje dieťa dospieť.......k čomu sa môže priučiť...kam ho sledovanie výťahov môže zaviesť a či vôbec....?

 

Nuž, celkom dosť o výťahu, že? A aby som to ukončila, tak sme tú návštevu Hobby Craftu ukončili platbou, prosím pekne za toto.......

 

 

......aj sa smejem, lebo najskôr som mala sedem takýchto, len v rôznych farbách, potom päť a napokon som sa s troma postavila do rady na platenie. Keďže tam bolo tooooľko ľudí, dva som stihla odobrať a výsledok na platenie ostal scvrknutý na jednu nitku výraznej sýto - ružovej farby.

 

Cestou späť pozdravili sme ešte rybky v chovprodukte a aj zajace a škrečky a prosím, Jorik si vybral jedného škrečka a stál vám pri ňom tak dlho, že som k nemu došla a obzrela si ho dôkladnejšie aj ja. Prisahám....v živote sa mi to nestalo, ale ten škrečok odišiel na stranu ku mne, sadol si do roha, kde bolo chýbajúce sklo, ako boli zlepené strany  a díval sa na mňa. A díval a díval.....a ja som mala pocit, že mi chce niečo povedať....a on aj hovoril, tou svojou nemou rečou a ono to bolo tak intenzívne...že som mala zrazu pocit, že reinkarnácia musí fungovať a toto je niekto, koho poznám a chce, aby som ho kúpila. Jorik mi tvrdil, že tento škrečok je veľmi inteligentný.....a že sa na nás díva, lebo nás má rád. A prosím pekne, keď sme tam nestáli tiež dobrých 20minút, tak menej nie, hádam aj výťah sme porazili. Lámalo mi srdce, jak sme odchádzali, lebo hej, boli sme to my, kto napokon odišiel a pretrhol očný kontakt. Ešte aj dnes, ako to píšem, tak divne mi je na srdci.....

 

Potom už len domov sme šli.....cesta je to dlhá......len potraviny sme nakúpili a Jorik si vypýtal jeden sekáč, kde majú vždy úžasné hračky....tam ozaj často chodíme. I včera si niečo našiel, lebo je tak zvyknutý, že si niečo vyberie...ale ja som všetko zamietla, že dnes teda nič a on mi ten môj drobec pomaly odchádzal z obchodu a zastavil sa pri pokladni, aby tete predavačke zreferoval, že dnes nič nemá a už ide domov. Bola z toho tak hotová, že mi to musela zopakovať a ako som odchádzala,  počula som ju, ako to hovorí i ďalším...... To sa nám stáva pomerne často, sťaby mal Jorik magickú moc.....ľudia sa s ním pohrajú, čosi s ním prevravia a potom o tom hovoria, akoby boli s televíznou hviezdou. Ono, asi všetky deti majú takú moc...ale ja sľubujem, nepreháňam, až ma to samú občas prekvapí......ako pôsobí na ľudí. (Mne ako mame sa mi to samozrejme ťažšie hodnotí , ja som namotaná tak či onak:)

 

Dnes je nedeľa a vonku má dnes pršať. Tata sa sľúbil, že dobehne zameškaný čas s Jorikom, tak hádam dnes viac potvorím....i balíky by som chcela zabaliť, že ich zajtra pošlem konečne.

Nedele nemám moc v láske, lebo voňajú nedeľne. Ale nie slobodne nedeľne, ale tak nanútene, nadiktovane. Podľa mňa by mali byť všetky dni seberovné a my by sme si mali určiť, z ktorého dňa si nedeľu urobíme. Ale to sa nedá, však áno.......bol by  tom chaos a mne sa to ako nepracujúcej mamine tiež "ľahko" hodnotí. Mnoho ľudí po nedeli priam baží..... A tak vám ju prajem ako vyšitú v kalendári......oddychovú a pokojnú.....a, samozrejme, mávam vám k nej.....z 25Tovey Crescent.