Spala som.....parádne.....bez prestávky....bez prezliekania, bez podávania liekov...bez vetrania.......Spala som ako bábätko a podobne sa aj cítim. Výsledkom by mal byť fantastický blog....ale nebude. Nedá sa mi. Do uší mi hrá Ben and Holly a darmo sa snažím, ich hlasy sú tak hlasné, že trhajú každý pokus o vytvorenie zmysluplnej vety. Toto bude boj.
Asi je jasné, že Jorik je už hore. Jogurty v brušku.....nalúskané pistácie rozsypané po gauči.......tanier s čerstvou zeleninou sa kamsi schoval, možno aj pod deku....ach jaj...ale nejdem ho hľadať, poťah na gauči už i tak nezachránim. Ak chcem ráno čosi "zbúchať", musím si dať klapky na oči. I teraz ich mám....ako kôň ťahajúci kočiar po Central Parku zízam výlučne pred seba, na monitor ....... pcha! čo si budeme klamať! Jasne, že mrkám....ba aj odbieham! Práve som absolvovala bozkávacie kolo, minúta plná kisiniek, lebo Jorik si vyžiadal svoju dávku of hugs and kisses, ako ich volá. A tá telka!!!! Jaj! Ani slúchadlá na ušiach nepomáhajú !
Dobre, urobím to hneď a zaraz.....dovi dopo kvalita blogová. Som len človek. Aj keď vyspatý:). Napokon, môžem si za to sama...lebo blog už mohol byť hotový.....,ibaže to by som sa nesmela rozhodnúť pre ihlice a pletenie a počúvanie audio knihy o minulých životoch. V tom obývačkovom tichu.....za štrngotania ihlíc , namotávania vlny do šálu a rozmotávania záhad života po živote......dobre mi bolo...tak dobre, že som odložila blog bokom......chyba.
Pôvodne som dnes chcela vysvetľovať. Prečo kreslím, ako kreslím a prečo som, aká som. Prečo mi čierna nevadí a prečo vykreslím sivú fixu skôr ako ružovú. Prečo posledné dni snorím a hľadám.....a že to nemá nič so smútkom ale radšej s osobným hladom po vedomostiach....., ako sa snažím nájsť odpovede na veci, v ktorých som mala doteraz pomerne jasno a už nie. Hej, mnohé sa zmenilo a ja som sa posunula. To nie je dôležité, nakoľko sa všetci posúvame...., len....som myslela, že by to mohlo zastaviť prípadne otázky alebo výčitky....,lebo veci sú presne také, aké majú byť.
Nechám si to na zajtra....alebo na inokedy , keď okolnosti budú priať.
Dnes nič vysvetľovať nebudem a to dokonca ani to, prečo som včera kreslila kačice, lebo pravda je, že odpoveď ani ja nemám....ozaj vôbec netuším! Ale kreslila som.....a pre istotu na dvoch obrázkoch.
Jorik včera nemal škôlku a aj večer bolo toho voľného času pomenej , no predsa, snažila som sa a toto som stihla.
Dnes už škôlku máme.....a teda aj knižnicu a reálny čas na prácu. Priznám sa, aj sa teším.....hoci sú to len tri hodiny a aj to skrátené o čas chôdze do knižnice a potom aj späť do škôlky, plus.....aj nejaké to nakupovanie, lebo nám furt treba niečo dokúpiť.
Hrá druhé DVD s Ben and Holly.......ja mrkám k oknu a hľadám dažďové kvapky. Vonku je šero.....upršane. Posledné dni sa nebo nad Plymouth pretrhlo a pršalo dobré štyri dni temer v jednom kuse. Pôda je ako blato....mláky ako jazerá. Nálada ľudí zatlačená dole.....ale to sa napraví so slnkom . Dnes sa zmena nekoná. Obloha je zatiahnutá......smutná. Ale neprší. Zatiaľ nie a aj to sa mi ráta, hoci s mojim žltým dáždnikom nad hlavou je to ako s osobným slnkom......akurát, mokré topánky neoklameš.
A tak sa lúčim so želaním krásneho dňa...lebo veci sa dejú radostnejšie , keď sa na nás slnko usmieva. Mávam ku krásnemu dňu....z 25 Tovey Crescent.
To nie su kačice, to su húsatka.
ReplyDeleteTri Húsatka, plus jedno extra v tvári vlepené...silno sa mi ten obrázok prihovára....ach!❤❤❤❤
už je vyfarbený! kľudne mrkaj:)
DeleteVierka, po čom pátraš? Akú odpoveď chceš dostať? Tú, čo si sama najviac praješ, alebo chceš nájsť pravdu? Prajem ti, aby si mala radostné dni a nie je to ľahké, čím prechádzaš. Aleže vôbec. A sú rôzne časy, je čas smútiť a potom čas sa radovať, čas siať a čas zožať....Smrť nie je priateľ. Nikdy nebol a ani nebude. Nádej je priateľ a viera a láska. V istom bode na mojej časovej osy som povedla nahlas , že chcem poznať absolútnu pravdu a ak je Boh a ma počuje, tak nech sa mi dá poznať, ale tak, že mňa už nezaujíma pravda, ktorá obstojí pred akýmkoľvek človekom, ale pravda, ktorá obstojí pred ním na veky.
ReplyDeletemilá , tvoj koment, hocijako nežne a v dobrom úmysle písaný, sa ma , musím priznať, nemilo dotkol. prečo? nemyslím, že by si ním čokoľvek zlé mienila a predsa.....sťaby si bola jediná, kto pravdu pozná. pýtaš sa na tú moju, akú ju chcem mať. ak by to bolo tak, už ju mám, vymyslela by som si ju. ušila pre seba na mieru. ale nemám ju. najľahšie bolo dosiaľ pre mňa neveriť v nič, len v tmu. v rodine veriacich nebola som schopná nájsť odpovede, ktorým by som verila. chcela som ich precítiť, ako ich opisujú iní...ale nie som blažená....nič nevidím, nič necítim. ale počúvam. smrť rodičov a teraz nenarážam na fakt , aké smutné to celé je, dojímanie dajme bokom, bolo pre mňa prežitím čohosi, čo som dala dávno bokom ako naivné a nemožné a hlúpe a neexistujúce. ale cítila som, čo som cítila. ľudská myseľ nemá hranice....človek uverí kadečomu, najmä, keď sa bojí. popri dieťati málo čítam, ale robím , čo môžem. čítam, počúvam audio knihy....selektujem a je dosť možné, že si vyberiem to, čo sa mi páči. kto z nás môže povedať, že pozná pravdu a tá jeho pravda je tá jediná? je to tá tvoja pravda? úprimne píšem, že dúfam, že sa nemýliš....že čomu si uverila, akýkoľvek záver si si utvorila, je pravdivý. ja sa chystám hľadať a neviem, kam dôjdem. zatiaľ viem len jedno..., že veriť je krásne, veriť prináša pokoj. ps: prosím, prosím.....ani slovko som nemyslela negatívne voči tebe.....píšem tak, lebo dúfam, že si rozumieme.
DeleteNechcela som sa povyšovať. Ja som nechcela a ani nechcem svoju pravdu. Chcela som poznať Boha, ak je poznatelny, ak existuje, ak je, tak počuje, ak počuje, tak nech ku mne hovorí. Rozumiem a chápem. V tomto období som snáď prečítala najviac kníh. Existencionalisti, filozofia, stratená generácia.....Kládla som si hnusné otázky, ťažké, mučivé. Konfrontovala som každého a úplne všetko. Bola som unavená. Lebo každý mal tú svoju pravdu, ale postaviť na ňu svoj život? Svoj život som chcela postaviť na pravdu, ktorá neuhne nikdy zo svojho miesta. Ktorú posuniem a odovzdám svojim deťom. Ktorá v mojom srdci bude pokojom. Ktorá obstojí na večnosť. Ktorá nepodporuje múdrosti a inteligencii. Ktorá nesie lásku a odpustenie, dobrotu. Slobodu. Lebo dať sa poviazat nejakými dogmatickymi naukami, načo? Alebo okultizmu, carovaniu, kartám? Ak je živý Boh, ktorý toto všetko stvoril, tak potom jeho, jeho sa oplatí hľadať. Raz mi jeden pán povedal, že urobil okultnu dohodu so smrťou....Ale ja nerobím dohody s niekým, kto je už odsúdený na porážku. Dohody sa robia s víťazom.
ReplyDeleteA potom raz cestou v autobuse na internát, ktosi kdesi predommnou niekomu :" can I tell you something about Holly God?" A tak to začalo.
Nechcela som sa povyšovať. Ja som nechcela a ani nechcem svoju pravdu. Chcela som poznať Boha, ak je poznatelny, ak existuje, ak je, tak počuje, ak počuje, tak nech ku mne hovorí. Rozumiem a chápem. V tomto období som snáď prečítala najviac kníh. Existencionalisti, filozofia, stratená generácia.....Kládla som si hnusné otázky, ťažké, mučivé. Konfrontovala som každého a úplne všetko. Bola som unavená. Lebo každý mal tú svoju pravdu, ale postaviť na ňu svoj život? Svoj život som chcela postaviť na pravdu, ktorá neuhne nikdy zo svojho miesta. Ktorú posuniem a odovzdám svojim deťom. Ktorá v mojom srdci bude pokojom. Ktorá obstojí na večnosť. Ktorá nepodporuje múdrosti a inteligencii. Ktorá nesie lásku a odpustenie, dobrotu. Slobodu. Lebo dať sa poviazat nejakými dogmatickymi naukami, načo? Alebo okultizmu, carovaniu, kartám? Ak je živý Boh, ktorý toto všetko stvoril, tak potom jeho, jeho sa oplatí hľadať. Raz mi jeden pán povedal, že urobil okultnu dohodu so smrťou....Ale ja nerobím dohody s niekým, kto je už odsúdený na porážku. Dohody sa robia s víťazom.
ReplyDeleteA potom raz cestou v autobuse na internát, ktosi kdesi predommnou niekomu :" can I tell you something about Holly God?" A tak to začalo.