Ani neviem, že som spala

Jorik ochorel. Jeho hlas zmužnel a momentálne znie ako 50-ročný prehulený a vyspievaný spevák nejakej niekedy dobre známej rockovej kapely. Hlas sa mu drie z hrudníka, nie z hrdla......definitívne zaujímavo mojim ušiam znie....až lahodne.....ale to môže byť značne ovplyvnené faktom že som ledva dnes v noci spala. Nepreháňam. Ako píšem tieto riadky, cítim sa silná a čulá....,ale troška sa obávam, že večer sa tá frajerina zo mňa vytratí a budem ledva lapať po dychu s očami otvorenými. Na Jorika to došlo k večeru.....nechcela som do neho čgať nijaké lieky...ale minútu po minúte sa jeho stav zhoršoval a hoci nemal horúčku , oči sa mu leskli a celé jeho telíčko chablo a keď som ho v bolestivom kriku niesla do postele.....zlomila som sa. Navyše, on sám žobral o lieky. Hm.....ani si nepamätám, kedy naposledy nejaké mal...... ale najskôr mu šmakovali, lebo temer ako závislák zaspával a budil sa každých 10 - 15 minút, aby žobronil o ďalšiu dávku. Šuchla som sa k nemu do perín, hladila ho....upokojovala.....ale viedlo to akurát tak k ďalšiemu super krátkemu usnutiu končiaceho nárekom, že som si istá, že ak by som si dnes dala tú námahu a zaparkovala svoje oko na kukátku našich vchodových dverí, uvidela by som tmavé kruhy pod očami našich susedov. Našťastie, aj oni majú dieťa.....isto chápu. Tak či onak, ja som pendlovala hore dole...ako som si hľadala svoje miesto...., v Jorikovej malej postieľke....pritesno, na zemi, pritvrdo, v našej manželskej .....Jorikovi sa nepáčilo a keďže sa veľa točil  a obracal a cestoval po posteli...bola som ako na ihlách, jak som ho chytala a presúvala a upokojovala ...............navrch toho všetkého ešte presviedčania, že nijakú novú dávku liekov mu dať nemôžem! Pfuj! Kdesi nad ránom pokojnejšie usnul.....ale to som už ja vstávala. Podarilo sa mi vykradnúť sa z bytu a zabehnúť ,čo som zabehnúť chcela, no ledva som za sebou zatvorila dvere a dala zo seba dole prepotené tričko, mala som Jorika za sebou .....čuduj sa svete, idúc na zotrvačník......žobronil o medicínu.
Nurofen zabral lepšie ako včerajší paracetamol..... áno, hej, kľudne ma ukameňujte.....viem, aké nesprávne je dieťaťu lieky dávať , radšej, nech sa ich telíčka potrápia samé.....ale ..... pohľad na neho ma odzbrojil....toto nebolo hrané.....ozaj zle bolo. A už nie je. Jorik si vypýtal uhorku, varím mu tiež troška mašličkovej pasty....tá mu bude dobre kĺzať dole uboleným hrdielkom . Jorik už ani neleží pod dekou ,ale lozí po gauči kde - tu sa smejúc.....už viem, už viem......liek zabral.

Vonku prší a či sa mi to páči alebo nie, dnes s Jorikom nikam nepôjdeme. Aspoň jeden deň doma mu prospeje....zajtra už dúfam lepšie bude.
Tata ešte spí, včera to ťahal do neskora. Na kredenci po ňom ostala igelitka plná orieškov a sušeného manga.....dumem do akej miery je môj jedálniček lákavý ostatným členom rodiny.

Ak ste zvedaví, koľko som toho stihla po umeleckej stránke...nuž do zbláznenia. Ako ináč. Ale nie, včera som čosi povyšívala....pracujem teraz na maxi hračke.....až vám ju odfotím , neuveríte, že sa našiel niekto tak hlúpy, kto to celé ručne poobšíval:). Ale....neviem si pomôcť, potrebovala som ako soľ túto terapeutickú techniku oprášiť.....zrelaxovať......a bez akéhokoľvek väčšieho sústredenia prosto ukladať steh vedľa stehu a maľovať nimi prázdne plochy...ktoré s pribúdajúcimi stehmi tvrdli a tvrdli až  kompletne skameneli  pod nahusto uloženými cikcakovými stehmi. Ach, že či pokoj na duši......vrelo odporúčam.

Zajtra možno. Zajtra nafotím.

Krásny deň vám všetkým želám....z 25Tovey Crescent.