Baliaci blog

Dnes večer letíme. Ale pravda je, že už okolo 5pm opúšťame Tovey Crescent a vyrážame do Bristolu. Jedna batožina zbalená....v nej moje a Jorikove veci. Do neskora som včera balila balíčky....., vyťahovala piate cez deviate......obkolesovala sa tými vecami ...tak trocha v strachu a v zodpovednosti.....len aby som dobre vybrala a aspoň trošíčka sa trafila do vkusu prijímateľa.......až......až nebolo kam nohami stúpať a ja som začala mať  pocit, že sa zadusím....prisahám, asi začínam mať klaustrofóbiu alebo čosi v tom zmysle...lebo akonáhle som zavalená neporiadkom v štýle , keď všade niečo je, až si praješ mať krídla,  panikárim, som nervózna  a len už chcem všetko zorganizovať, uložiť, uhladiť, uťapkať. Och! Na vraždenie! Preto, keď som po viac ako troch hodinách triedenia vecí, ich balenia, lepenia a zdobenia konečne začala s odpratávaním , vrátil sa mi úsmev na tvár a mohlo sa začať s cestovnou žartovnou horúčkou. Jorik k tomu pridal svoje....úplne najkrajšie, pochopiteľne...lebo ten náš sotva metrový biedák by najradšej cestoval hneď a zaraz....v pyžamku , sťaby lietadlo parkovalo pod oknom a v ňom nahotovo baba a dedo. Nevie sa dočkať , chrobák malý. V rámci cestovateľskej nálady sme prosím pekne včera vykúpili lietadlá v sekáči. Štyri prosím pekne, ešteže stáli haliere. Ja som k tej lietadlovej plejáde prihodila bundu pre Jorika a tričko s dinosaurom....., smiešne teraz , keď viem, že doma je brutál horúco. Čoooooo ? Tridsať ? Ktosi žartuje.....však to sú trópy pre nás.....najmä pre nás, čo sme včera behali po ihrisku  v bundách pérových bez rukávou síce ale pérových......a v teplých svetroch, lebo vietor nás doslova lámal svojou chladnou sviežosťou. Nie som nadšená tomuto poveternostnému stavu slovenskému....a aj sa hnevám, lebo mi pokazil celý môj sedemdňový "čosioblečiem" plán a to nie len pre mňa ale aj pre Jorika. Letných vecí ani zase toľko nemám.....uf, vyrabovala som včera všetky šuflíky , ktorých obsah vlastním , aby som urobila jeden tričkový komínček.
Dnes sa mi už dýcha trocha ľahšie. Hoci ani dnes nie som úplne cool , čoho dôkazom je malá kôpka vecí, čo som za chodu spratala, že už dnes nepoužijem, šup pôjde do kufra.....čosi ako ochranný krém na tvár, natrieť na ksicht a nie nie, nie späť na poličku , ale bum zabaliť. A taaaaaak....však viete. Hlava mi ide ako počítač....na nič dôležité nechcem zabudnúť....To ja nikdy ale ......všetkým nám je známe...to je nemožné na nič nezabudnúť ! Takže mier Vierka.....
Mrkám po byte...dám ho ešte do pucu, až pôjdeme. Aby sme sa do špiny nevrátili. Von oknom radšej ani nemrkám , tam je pochmúrne. Chacha..... že 30stupňov.....to bude zajtra iná sranda:) . Tu u nás to vidím na bundičky. Zima nezima....určite chcem ísť s Joričkom aj dnes von, ale netuším , kam presne. Plán sa dorobí.....alebo vypýta na svet sám. Balíček na mňa čaká na pošte...už sa neviem dočkať....najskôr vyšlem chalaňov , nech mi po neho pôjdu.....oni sa radi zvezú.....len čo vstanú a najedia sa.....lebo, ako dumem, pleťovku fixu by mi trebalo, posilniť zásoby...doma budem chcieť isto kresliť.....a v Krompachoch i v okolí zabudni na taký luxus fixový. A tá pleťová fixa, čo ešte mám , už začína škrípať po papieri.
Ináč, čo sa kreslenia týka, keď ho už spomínam, ...nemohla som byť viac naivná, ak som čakala, že čosi aj popri balení alebo popri hraniu sa s Jorikom - urobím. Na ihrisku, kde sme strávili dobré tri hodiny,  sa vôbec nedalo....to úplne, že zabudni....len som ako ochranár okolo Jorika behala. A večer...už poznáte. Trocha ma to mrzí, ako zaostávam....ale je ako je . Hádam doma sa bude dať.

Odpuste mi môj dnešný baliaci blog. Už viete, že ja ináč nepíšem, len čo hlava na voľnobeh diktuje. Objímam vás teda milí moji a ešte dnes mávam z 25Tovey Crescent. Zajtra najskôr nijaký blog nebude a po ostatné dni...netuším...pokúsim sa. S internetom to bude bieda....... No však.....ktohovie.

Nateraz teda ešte odtiaľ zo základne, na 25Tovey Crescent mávam vám ku dňu.......a zajtra sa možno uvidíme. Osobne.