Včera sa nám stala taká zázračná príhoda.
Jorik teraz, značne pod vplyvom série rozprávok o Charlie a Lole (https://www.youtube.com/watch?v=NMmjA-HyUs0 ) , konkrétny diel na pláži, kde stavajú hrad z piesku, sa všetkých naokolo pýta to isté : "Ako sa voláš ? " Prosím pekne, niektorých ľudí sa to pýta aj zo päťkrát, z čoho usudzujem, že ho netýra zvedavosť ale túžba po sociálnej interakcii a pozornosti. Včera však.....výnimočne, som zažila čosi z úplne iného konca....., keď Jorik miesto pýtania sa, oznamoval meno s ukazovákom namiereným na malého chlapca od vedľajšieho stola....ktorý mohol mať tak rok, ak vôbec a ktorý ani náhodou svoje meno povedať nevedel. Iba džavotal. Reštika stíchla, keď sa do toho zapojila chlapcova matka. ,,Odkiaľ vie váš syn meno môjho syna? " Na odpoveď čakali viacerí. Fíha.....bola som trocha zasnívaná, ani som narýchlo nevedela, čo sa deje. ,,Váš syn pozná meno môjho syna." Fuch to ticho. Mrkla som na Jorika a ten automaticky znova natiahol ruku k chlapcovi a zakričal, sťaby som sedela kilometer ďaleko :" To je Joshua mama. Jeho meno je Joshua. " Aha..... ,,Odkiaľ to vieš ? " pýtam sa. ,,Je to Joshua!" odpovedá Jorik, akoby iného vysvetlenia ani nebolo treba. A tak som len krčila plecami na zvedavú matku odvedľa......že možno započul...... načo mi Jorik naveľa pomôže a povie, že to má od Mistra Tumble(a).....haha, čo je ako keby mi oznámil, že mu to povedal majster N. Záhada ostala teda nevyriešená a ja som bola rada, že pani máma odvedľa to nechala tak a najmä, že to vzdala aj reštika a o chvíľu bol všade šum.
Toľko z tajomného včerajška a hopky šupky do rozprávkového......lebo.....ach, poviem vám, mala som včera rande so svojím synom.....na našom žltom gauči.....za tmy, všetko zhasnuté......čosi pred večierkou, pustili sme si nové dvd a jááááj, či nádhera......tuto link pridávam, hádam bude aktívny, ja som ľavá v týchto veciach..... https://www.youtube.com/watch?v=DikJ45aVxFY, ak nie ...len na YouTube napíšte že Stick man...a tešte sa. Už vlastníme Gruffala https://www.youtube.com/watch?v=jzUBbsm0y5g aj Gruffalo´s child https://www.youtube.com/watch?v=ZOZ87BTZuZQ a tak som vedela, že Stick man zaručene nesklame. Jorikova opretá hlavička o moje rameno dodala všetkému ešte o kúsok čara navyše...... Áno , áno, včera som si urobila spomienku. Zabalila som si ju a uchovala.
Asi som dnes zhurta písala.....že áno....? No tak to dopadne, keď sa slová samé derú von. Trebalo by ich usporiadať, uhladiť.....učesať....ale just tak neurobím. Nechám ich kysnúť tak, ako sa von vydrali. Napokon, keď sa udiali naživo, tiež ich nikto "nečesal".
A.....čo si budeme klamať.....ja ledva vlastním jednu kefu. Takú drobunkú, jak pre bábiku. Nemám ani s čím tieto kadernícke procedúry prevádzať. Dobre tak. Strapato. A viete čo, nech je aj dnes všetko rozcuchané....u mňa aj u vás. Zajtra sa zapletú vrkoče, urobia konské chvosty.
Áno áno, presne tak.
Ja vám k tomu všetkému už len mávam......ako ináč, z 25Tovey Crescent.
Fuu...aj mne sa čosi podobného stalo....keď ešte boli moji menší... vtedy len úžas a nic ine.... deti ešte vedia využiť to čo je medzi nebom a zemou...v nás to už zakrpatelo dobou.
ReplyDeleteano, o comsi takom som toho uz vela videla a citala. aj nase predchadzajuce zivoty su mnohokrát zdokumentovane na detoch a ich spomienkach, ktore casom blednu. mozno , ktohovie....ale kazdopadne, ked sa take zazracne veci udeju, je magicke byt pri nich pritomny. uz len to staci.....:).
Delete