Skoro z rána, ešte skôr ako sme vytiahli päty z domu, zahlásil Jorik, že chce, aby som vzala vonku zelený kočiar a nie žltý. Prapodivná požiadavka....,ktorá sa vzala neviem odkiaľ, nakoľko zelený kočiar sa už mesiace krčí v kumbálku na chodbe a ani náhodou sa nepoužíva!!!! Lucka z Bristolu je toho svedkom, lebo akurát som s ňou kvákala o kadečom ,čo máme v živote nové, keď si Jorik na zelený kočiar spomenul a vyžiadal si ho. Nakoľko je to kočiar nepraktický a s narastajúcimi Jorikovými kilami ledva použiteľný....jeho prosba bola zamietnutá. Cha! Mala som počúvať....lebo cestou do Tesca čosi hlasito prasklo......ja že nejaká plechovka.....čosi sme zvalcovali, nebodaj zmrzačili naveky vekov....ale nech som sa obzerala , koľko som chcela, zdroj prasknutia som nenašla. Žeby to mohol byť kočiar samotný ma ani len nenapadlo!!!! Máme ho len krátko! Fensi-šmensi kočiar vyhulákanej svetovej značky s posunutými olympijskými kruhami...síce od ruky, na originál z obchodu nový akože zabudni ......mal byť posledným kočiarom v Jorikovom živote! A či som ho ľúbila, aj napriek pískajúcim kolieskam, ktoré rad radom vypovedávali službu. To je tak, keď od ruky kupujete! Ono sa ľahko napíše do inzerátu, že má ešte kopec života v sebe.....keď pravda je, že na naše denno denné potulky potrebujeme pevné hebedo s plnou batériou života v sebe. Ach! Chcelo sa mi revať, keď som to zistila. Ten kočiar...ach jaj, bol predsa zámerne pre staršie deti určený, polohovateľný, otáčateľný , ľahko skladný, nositeľný. tlačiaci.....a roztiahnuteľný.....a aha, pukla sedačka zospodu. Nadobro. Umelá hmota rozštiepená na dve polovice....to ani nezozváraš.....ale tata ....teším sa nesmierne, že to vzal športovo....lebo, čakala som nemilé prognózy a konštatovania do budúcnosti, že už nijaký kočiar prosto nekúpime, nech Jorik už len chodí....čo by pri aktuálnych vzdialenostiach tuto v Plymouth znamenalo oprášiť popruhy a zadovážiť si taký ten pás čo nosia borci v posilke, keď dvíhajú stokilové závažia na stojaka, ešte stále verí, že ako chlap sa na to musí mrknúť a možno sa to bude dať opraviť. Veľa šťastia!
Takže sme bez kočiara. Hej, máme ešte ten zelený....poistka z Jorikovho mládí....ale to môžem rovno sánky za sebou ťahať, úroveň námahy za jedna . Akurát pri pohľade na ten kočiar by mi to nikto neuveril:), vyzerá skvelo.
Nuž čo....nabudúce mám počúvať hlas svojho dieťaťa. (temer ako vo filme kruh 2, kde bláznivá biologická matka Samary radí hlavnej hrdinke filmu : "listen to your baby...listen to your baby...")
Ináč, tata včera pracoval od vidím do nevidím.....teda prestávku mal, ale bez nás.....a dnes ráno, ledva som dobehla domov, už oblečený v čierno bielom prášil za volant nášho Pegeota ,aby poobháňal ranných klientov. Teším sa ako blcha, lebo dnes poobede by už mal byť doma a vziať Jorika k sebe na starosť.....lebo mu chýba , lebo si chýbajú....a ja konečne čosi nakreslím....také to čosi nútené, čo odo mňa ktosi čaká. Ospravedlňujem sa...znie to ako neváženie si práce z mojej strany, ale nie je to tak.....len isté veci.....ku ktorým sa akosi záhadne stále dostanem, nerobím úprimne až tak rada a čuduj sa svete, zákon schválnosti funguje a zrovna po týchto dielkach je najväčší záujem. Navyše, ja ledva stíham čosi drobné kde tu nakresliť, lebo.....však rodinu tu nemáme, keď takto Tomáš ťahá od rána do noci.....toho času je pramálu. A ja som nejaká pomalá hádam aj, lebo jak sa zvonku domov vrátime, najeme sa, varíme spolu.....čosi porobíme nutné aj hravé a je čas na predspánkový rituál...a ten vždy záhadne celú hodku zožerie.....
Medzi nami, odbočím, priznám sa, že som na seba celkom hrdá, po materskej stránke, že aj iné veci extra stíhame..posledné dni, ako včera...tuto aha, maľovali sme a ......
...a tuto toto sme spískali. Ináč, nemôžem si odpustiť, musím sa verejne priznať, že som zas a znova na sebe videla dôvod, prečo je s tatom väčšia sranda než so mnou. Lebo akokoľvek som si toho vedomá...ako sme maľovali, nemohla som prosto držať jazyk za zubami a len sa smiať a chváliť......(tak to robí tata), nie, nie! , ja som musela poúčať!!!!! O tom, ako treba štetec od vody utrieť a troška viac farby nabrať..., lebo ináč len papier mokne a nič nevidieť. Že netreba šúchať po jednom mieste, lebo aha, žmolky sa robia.....ešte troška a bude diera.....že štetec treba do vody namočiť , keď sa ide z jednej farby do druhej, lebo sa nám farby pošpinia.....a páni.....pre istotu aj zo páťkrát som svoje rady opakovala, lebo Jorik ma "akosi" nepočul . Hej, je so mnou bombastická zábava. Tlieskam si sama za bravúrny výkon , ktorý možno nadobro môjho syna obral o túžbu si ešte niekedy farby vyskúšať! Bravó mamina !
Tri obrázky sme napokon dali.....toto sú dva z nich. Po nich sme sa prezliekli do pyžamiek a kreslilo sa už len na počítači. Teda Jorik kreslil....ja som čmárala do skicára a v rámci metódy "naučím dvojročného všetko" , nechala som Jorika , nech pod mojim dohľadom natiahne ceruzkové skice na instagram. Tieto veci sa Jorik učí bravúrne rýchlo. Nech žije technika! A tuto sú, skice, čo sa neskoro v noci , miesto prazdravého spánku, sťahovali svetu na obdiv....
Toto tu je zase kresbička zo včerajšieho rána....Vanda milená.....má svoje miesto, nevznikla len tak, ale o tom ešte radšej pomlčím.
Milí.....na záver vám mávam......ako ináč a želám všetko naj.....ozaj naj naj.....priznávajúc sa, že celý môj žoviálny podtón blogový bol tak trocha maskou, akú dnes mám. Nepatrí sa písať smutné a také tie "bojím sa čohosi" veci......ani nechcem a nebudem .....ale.....klamala by som, keby som tvrdila, že ich v sebe nemám. Trocha sa nám doma priťažilo a ono to kolísa stále.....to len ja som mala záhadne akýsi pokoj v sebe.....taký ten, dobre bude, dobre je......ale včera som ho stratila a neviem, kam ho mám ísť hľadať! Usadil sa mi v brušku a nemyslím, že tak skoro odíde. Nemám ho tam rada.....nechcem ho tam, ale nemám síl ho vypudiť. Ako znova tehotná s nechceným prírastkom.
Vám však želám pravý opak!!!! Z 25Tovey Crescent!
No comments:
Post a Comment