Tuesday, September 20, 2016

Bubliny

Deň zbehol ako voda. S Jorikom popri svojom boku....ani som nevedela ako a už bol večer. Zeleninová polievka v hrnci klokotala, francúzske zemiaky v peci rozvoniavali bytom, chladnička znova odfukovala, ako som ju naplnila jedlom po týždňovej hladovke a práčka , v starej dobrej kondícii, vypľula von hŕbu šatstva , že aj dva sušiaky by sa zišli a nie jeden.
V Morissone , kde sme sa zastavili po ihrisku na melón a po vajíčka ( a po tri litre džúsu, dva litre detskej minerálky, jedno 5-balenie mini smoothies a tri balíky "beznehonemôžemžiť" sušeného manga - čo som vôbec ale vôbec neplánovala kúpiť! , ale raz v obchode, poznáte to.....zíde sa, treba, nemáme.....a potom ledva fučím, jak to nesiem na sebe domov tlačiac kočiar popritom :) , sme si s Jorikom kúpili bublifuk , prosím pekne....taký ten dlhokánsky.....čo do neho nefúkate ale ním mávate okolo seba a kúzlite tak tie najväčšie a najkrajšie bubliny sveta. Naložená ako mulica , čarovala som celým Manadonom bubliny , až dokiaľ sme domov nedošli....sledujúc pritom Jorika ako výska, jaší sa......tancuje pomedzi ne a jááááj, či to bol krásny pohľad! Za všetky peniaze sveta......hltala som všetku tú krásu, lebo som vedela, že sa rodia spomienky....fixovala si ju do seba, do môjho bezcenného zábudlivého hardvéru.....áno, áno......nemýlite sa, mohla som radšej miesto sledovania urobiť to, čo drvivá väčšina ľudí robí, keď sa tieto spomienky tvoria, vytiahnuť foťák a cvakať a ja som aj chcela....ale každá sekunda sa mi rátala a ........medzi nami, na miske váh, viac vážila uchovaná vo mne ako v telefóne.
Ani neviem, prečo to sem píšem......ale keď spomínam na včerajšok, je bublinkový. A tiež ihriskový a plný otázok, ako sa voláš.....? , ktoré Jorik nakladá na každého , koho stretne. Ach.....viete, ako som vám včera písala o tatovi, ako ma predstihol vo výchove a chápaní nášho syna? Toť, aj môj syn ma predbehol! Radím sa na koniec a smejem sa krútiac hlavou.....to som dopadla:). Včera na ihrisku, Jorik na hojdačke, hojdám ho ako najlepšie viem......sme temer sami až na ešte jedného chlapca v rovnakom veku ako Jorik s jeho maminou. Blonďavý chlapec sa trápi ako sa pokúša vyliezť na vrchol preliezky držiac sa iba lana. Jorik  je v tom macher.....jahoda pohoda, dáva tú preliezku ľavou zadnou. Náhle vyhlási, že sa nechce hojdať, chce ísť presne tam, kde sa "lopoší" blonďavý chlapec. Zakazujem mu to.....nezdá sa mi vhodné, aby tam machroval......očividne ten druhý sa len učí.....ale Jorik je neodbytný.....vraští na mňa čelo.....nie, nie, nie.....som tvrdohlavá a Jorik sa vraští viac a viac, až dokiaľ ma neoklame, že tam nepôjde, ale na šmýkalku. Klamár malý.....len čo sa dotkne zeme, zagáni na mňa, povie , že ten chlapec je jeho priateľ a daváááj, rovno k nemu sa rozbehne. Hnevala som sa, neklamem.....odľud malý...ale aha, kto dostal facku? Ja. Lebo Jorik štebotal a štebotal, očaril maminu, očaril aj blonďatého chlapca...ten sa popri Jorikovi naučil rýchlo zlaňovať a o chvíľu sa spolu hrali a smiali a ja som sa hanbila .......že som chcela čomusi tak peknému zabrániť.
Drobnosti sú to.....hlúposti.....dôležité tak akurát pre mňa. Ale verte či nie, učím sa na nich. Chápem cez ne lepšie ľudí, od ktorých sa ja osobne radšej dištancujem. Usmievam sa ......lebo....lebo som nikdy nevedela, že priateľa netreba dlho hľadať....a že ma to naučil môj vlastný ešte ani trojročný syn....čo dodať ??? Komplikované môže byť tak jednoduché.
Hm, znova netuším, prečo to sem píšem. Také tie krehkosti mojich dní, ktoré ma odhaľujú viac ako keby som napísala, že mám znamienko uprostred chrbta.
Usmievam sa.
Dobre tak.
Písmenká sa ľahko píšu .
Bubliny len krátko žijú.
Priateľstvá nemusia byť na celý život. Občas stačia aj tie hodinové. Po najbližšiu bráničku.

A učiť sa dá od každého, aj od toho, od koho by sme to najmenej čakali.

Pozerám k oknu a neteší ma, čo vidím.
Šeredo je vonku, smutno, tmavo.....
Začínam sa troška báť premočených jesenných topánok a na zimu radšej ani nemyslím! Tu v UK to nezvykne pozdvihnúť náladu.
Vám však prajem miliónkrát krajší deň......s láskou mávam ,ako ináč, z 25Tovey Crescent.

1 comment:

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...