Hojne veľa slovíčok takmer o ničom

Včerajší deň sa mi prevliekol pomedzi prsty ani neviem ako. Zrána vonku mrholilo......a tak sme si to nabrali smerom k Tescu...že kúpime nejaké ovocie a tak......., keď to Jorik zabalil a zaspal ako poleno. Doslova a do písmena. Nechala som teda Tesco Tescom  a daváááááj do mesta..... Netrúfala som si odhadnúť ako dlho bude Jorik spať, ale vedela som, že krátko to nebude. Celú cestu do mesta som preklábosila s Luckou z Bristolu (mávam) a hovor zrušila , až keď som dorazila do nákupného centra. Aj som zvažovala, že Jorikovi kúpim topánočky aj bez jeho pričinenia....., ale prišlo mi to zvrhlé kúpiť niekomu topánky , skúšať ich na jeho ospalej nôžke, bez možnosti vybehania sa v nich, či sedia ako majú......, či netlačia a taaak a radšej som mu kúpila syrový praclík ako prekvapenie po zobudení.
Nemala som chuť brázdiť obchody....ba ani len sekáče....akurát som sa prešla obchodom so zdravou výživou, trocha v panike...neviem, o čo mi ide......však som mohla ozaj v pokoji....ale ja nie..akoby som bola špión či v strachu, že si ma niekto všimne alebo si dieťa prebudím, no prešla som poličkami síce pomalším krokom ale prešla a to ja rada sondujem , skúmam, čítam...lúskam a dumem, najmä dumem. Košík som nemala, len do ruky som vzala ovsené vločky s ovocím a semiačkami ,4 sójové jogurty, akejsi novej , pre mňa neznámej značky a namierila  si to k pokladni. Znova vonku, na čerstvom vzduchu, vydýchla som si a všetko bolo ako má.  Obchodné centrum bolo preplnené. Až ťažko mi tam bolo......nechcem ani vidieť čas Vianoc.....doslova som sa tam včera dusila....také ozaj nemusím. No....nateraz sa na toto zahustenie asi budem musieť povzniesť , lebo 12teho ideme domov a bude treba ešte nejaké darčeky dokúpiť. Balenie mi naháňa hrôzu, som v tom na 4 mínus......vždy zbalím tú horšiu možnosť z toho, čo nám na dovolenke treba. Obávam sa existencie internetu......ach jaj, budú to ťažké časy. Som závislá na nete a viete čo? Nehanbím sa za to. Toľko sa toho popísalo o zlobe dnešnej doby......ja len krčím ramenami, lebo hoci mnohé zlo uznávam, že teda je ...., ale mnohé mi prináša radosť a kebyže mám možnosť, nemenila by som. Ako introvert, teším sa nenormálne možnostiam prítomnosti civilizácie , ktorej som súčasťou a ktorú si privolám zapnutím počítača kedykoľvek sa mi zacnie.  Nie, nevadia mi onlajnové objatia....pusinky...no, ok, tie ja radšej neposielam:), ale akceptujem, rešpektujem. A .......jajááááj, bez toho , najskôr, budem musieť 7dní vydržať.... :(.
Prežijem, je mi jasné, že prežijem. Pôjdem do SNV, povymetám sekáče, tak dobre známe....prehodím (konečne....) plnohodnotnú reč s predavačkami (tu si netrúfam, len zdravím vrúcne a odpoviem, keď sa pýtajú), zájdem do umeleckého obchodu a v stánku vedľa Madarasu kúpim môjmu milému langoš s tatárkou a syrom....len preto, aby som si z neho aj ja odhryzla a zahnala tak chúťky na lakocinky. U nás doma v meste zase zabehnem do Zdravka, odnesiem si nové balenie Exomegy, ktorou sa mažem celá od tehotenstva a  Jorikovi nakúpim jeho obľúbené kukuričné cestoviny. Tu také nemajú :(.  Budem sa prechádzať , ako ináč, svojím rýchlym krokom , ulicami Krompách a nenápadne budem sondovať tváre ,aby som vedela, komu sa pozdraviť. Budem u mamky listovať Molly tvorí a kochať sa výrobkami, čo sa pod jej vplyvom narodili. Budem počúvať spovede o ťažkom živote na Slovensku a temer zámerne budem všetkých nechávať v domnení, že my v UK zas nevieme čo s peniazmi.
Zbehne to. Ani sa nenazdám a zbehne to. Koketujem tuho pretuho s návštevou v Trnave....kvôli ďalším kerkám od majstrov Bumpkinových. Len isté záležitosti nám troška kazia plány a ja neviem......hútam, či radšej nepočkať.
Hm...ale som odbehla..... no ale keď...včera sa toho zase až tak veľa nestalo! Akurát...akurát....akurát som posledné dni bola troška citlivá na domácu nôtu . Čosi ako plač pri návale spomienok, aké sa mi dostavili, keď si môj milý pozrel športové noviny v telke na STV. Ako keď som bola ešte malá slečna a spávala som u babky....v posteli hneď pred televízorom...babka za mnou a či niečo dobré dávali alebo nie, telka hrala a hrala.....,lebo babka ináč nezaspala. Akosi....isto to nebolo Gólami bodami a sekundami , vynára sa mi posteľ v pamäti, obliečky, periny.....ich vôňa, mäkkosť.....včera som dokonca, po nákupoch potravín , v sekáči pri Tescu, hľadala obliečky na periny, čo by mi tie staré časy pripomenuli. Aká nostalgia....krútim tu hlavou. Našla som , samozrejme.......boli na nich hrušky a listy.....všetko vyblednuté, ostrambané .....kde tu škvrna. Lámalo ma. Ale biedny stav tých konkrétnych obliečok ma odohnal, zastavil...a miesto toho som kúpila rozprávkové , za dve libry celá súprava vrátane zábavy s Jorikom pri ich prezliekaní . Skákalo sa, šteklilo, smialo.....(nekreslilo prosím pekne) až dokiaľ nedošiel tata , na krátku prestávku a ja som mala šancu sa ho opýtať na jeho názor a teda, či sa mu nové obliečky ľúbia alebo mám vymeniť...či v ňom nevyvolávajú spomienky a táááák.....babské vyzvedačky, ktorým chlapi poväčšinou nechápu . Prekvapil ma. ,,Sú to len obliečky...nezáleží na tom, ako vyzerajú. Ľahám si za tmy, nevidím ich, budím sa za tmy, nevidím....a keď aj je denné svetlo, obliečky ma nezaujímajú, odkryjem sa a idem." 
,,To sa ozaj v tebe nevyvolávajú nijaké spomienky , keď pozrieš na obliečky? Vzor na látke...spomienky z detstva...." nechápem.
,,To hej, ale to som bol dieťa, vtedy sa to ráta, teraz už nie."
Ostávam v štádiu nechápem.
Aký je v tom rozdiel? Okrem toho, že vtedy bol svet iný......vtedy sme čakali na radosť, teraz sa ju snažíme dať. Vtedy sme verili v rozprávky, teraz sa snažíme, aby v ne veril Jorik. Priznám sa vám, chýba mi detstvo. Je mi jasné, že istým spôsobom som nevyrástla....nedospela. Dôkazy tejto nevyvinutosti vnímam každý boží deň. A nevadia mi, milujem ich. Ale predsa len. Vtedy som ich žila, teraz o nich viem.

Myslím, že dnes som veľmi premúdrelá. A je lepšie skončiť. Dnes sa tata sľúbil ostať s Jorikom.....včera mu totiž jeho synátor zlomil srdce vyhláseniami, že nechce mamu ale jeho . Povedal to toľko krát, že  mi tým nechcem mamu počmáral celé telo. Hoci to bolí,  rozumiem....chápem. Medzi nami....ani ja by som sa nechcela....ale ja ani tatu moc nie :) . Ja radšej sama. A tak uvidím, neplánujem....čo s dnešným dňom. Najskôr si pôjdem po knihu, ktorú som si minulého týždňa objednala a už na mňa niekoľko dní čaká na pobočke pošty.

Či už s plánmi a či bez, prajem vám krásny deň ....ako ináč, mávam z obývačky na 25Tovey Crescent.