Pusinkovo

Kebyže moja polovička nezačne z rána jazdiť, ani neviem, že je piatok. V tento jediný deň v týždni , vrátane víkendu, má totiž povolené jazdiť od rána. Ani neviem, kde sa týždeň stratil. Moje pracovné kreslo je plné poskladaného čistého prádla,  sušič na kompletku plný, nestíha tento týždeň , lenčo sa vyprázdni, už ho znova obvešám..... Ešte že počasie bolo ako tak príjemné a schne nám to aj vo vnútri  dobre. (neviem, či viete, ale podmienky na bývanie máme prísne, kľudne sa chytte za hlavy, ale rovnako ako máme zakázané vešanie obrazov, parkovanie auta , ktoré reklamuje náš osobný biznis, máme zakázané aj vešania prádla na balkón. toť zmluvné zaujímavosti:)

Ale späť k nám domov....na 25Tovey Crescent, kde poviem vám, kráľuje Stick man. Prosím pekne.....aj zo 15krát sa včera stlačilo tlačidlo "prehrať znova " na ovládači nášho DVD prehrávača. Jorik z neho nevie odtrhnúť zrak....a ja sa mu ani nedivím. Ak som vás včera nepresvedčila o jeho výnimočnosti, pokúšam sa o to znova. Ozaj stojí za to.....

Ináč sme včera nič kúzelné nerobili. Bol taký piatok piatkový, kedy sme cestou na ihrisko zablúdili do Hobby Craftu a zasekli sa pri výťahu.....alebo sme v Smith, kde sú záchody a Jorikovi véééééľmi trebalo, ostali vyše hodiny pred legovou stenou a doslova rozložiac sa na zemi ako bezdomovci, so všetkými tými serepetičkami, čo ja bežne so sebou všade ťahám, veď viete, matka skautka, pre každý prípad......sme skladali a vkladali tie drobné kúsky skladačkové (mimochodom, všimli ste si, že každý "kopček" na legu má na sebe vytlačené meno značky? ako neviem, či premakaný detail alebo radšej zbytočnosť), až kým sme ich všetky ale ozaj všetky neminuli. Tak sme sa ešte vozili na bicykloch detských....tadáááá, čestne vyhlasujem, že Jorik naveľa pochopil funkciu volantu a zákonitosti točenia doprava a doľava a už si to sám šinie na bicykli ako pán. Samozrejme, s pomocnými kolieskami. Na ihrisko sme sa nedostali. Možno dnes. Vonku to za oknom vyzerá rovnako ako včera. Len vietor duje trošíčku silnejšie, volať sa dnes najskôr nikomu nebude:). (myslím z mobilu, vetrisko sa o kvalitu hovoru vždy bravúrne postará.)

A čo sa mňa týka...chcela som, ozaj som chcela....kresliť.....ale ....nezadalo. Hnevám sa na seba, ale nemohla som ináč. Šteklenie pazuškové a hranie pexesa, v ktorom som podvádzala na všetky strany v prospech súpera , zdali sa byť dôležitejšie. Až neskoro, v posledné minúty, opustila som Jorika a stiahla sa do papassanu, ale veľa som nezvládla. Neskorá hodina urobila svoje abrakadabra a ja som ledva prežívala.....ozaj to nie je nič milené, keď usínate počas kreslenia a len sa zobudíte na fakt, že ste práve čosi zamaľovali a ono ste to naozaj....hoci v tom polospánku to vyzeralo úplne ináč než naživo a poviem vám, občas sa to nedá ani zachrániť, tieto tvorby spánkové. Akurát, smiešne mi príde, ako ruka nepustí.....ako mechanicky ide, aj keď telo odišlo do spánkova......

Dnes ráno som preto čmárala......obťahovala.....odsunula druhé raňajky bokom...oboje sa nedá. Zákazky ma mátajú......dýchajú mi na krk a úbohá hlavná hrdinka z mojej knihy už nadobro odišla z mojej ruky. Ach, znova ju budem musieť do nej chytať.

Avšak, nesťažujem sa. Aj včera to bola moja voľba byť mamou. Vyplatené späť objatiami a pusinkami...až dokiaľ na druhýkrát zhaslo svetlo posteľnej lampičky. Potom tma.

Usmievam sa....lebo dobre tak je......pusinkovo, i keď prstom fixy chýbajú.

Želám krásny deň tvorivý...od nás .....z 25Tovey Crescent.