Keď sa objavuje vlastné telíčko, vlastný hlas....vlastné zásoby síl

Včera som mala krásny deň. Odhliadnuc od ranného strachu, ktorý vygumoval krátky rozhovor z Nemecka....že operácia sa vydarila, že sestra sa zotavuje a keď boli naše angličtiny pochopené, tak nijaká "hnusnásvinskáľudíkosiaca" choroba sa nateraz nekoná. To je to, čo som chcela počuť. Nie kameň, ale kamene padali.....celé bralo sa vo mne zrútilo. Volala som domov.....cítiac sa ako posol dobrých správ, aby sa aj mamke mohla spustiť lavína na duši.

Všetko sa upokojilo.....vrátilo späť. Už len .....priznám sa, to by som asi nebola ja, keby som ešte kdesi tam v prítmí v pozadí, nečakala s výrazňovačom v ruke na sestrin telefonát...až sa troška zotaví a zosilnie, že si tie radostné informácie zakrúžkujem a podčiarknem ,aby tam svietili, že vec je potvrdená.

 

Odhliadnuc od sestry, držiac sa mamkinej rady...nechala som tata-syn zväzok včera bez poznámok. Úplne a kompletne zbytočných, to mi je jasné, ale v prvý deň som si ich nevedela odpustiť. Nie, hryzanie do jazyka nepomáhalo, nikdy nepomohlo. Nie u mňa. Dokiaľ trebalo, urobila som, čo sa od maminy čaká.....nakŕmila som (lebo tata ešte spal), prezliekla, zbalila jedlo, šatstvo....plus to všetko prepotrebné skautské, čo nikdy nevieš kedy sa zíde, ale keď na to dôjde, ďakuješ materinskej prezieravosti, že to máš. Až bolo všetko hotové, vyhlásila som, že do mesta sa prejdem a tam sa neskôr stretneme. Fuch, ešte som len v centre bola, keď som našla dva zmeškané hovory , očividne som už bola hľadaná v mieste stretnutia , od ktorého ma delilo dobrých 15minút chôdze. A to som sa nikde nezastavila. Výnimočne nikde. Tata mal trocha namosúrenú náladu, ale tú ja ako každomesačná namosúreňkyňa akceptujem. Zmenili sme miesto stretnutia na také, čím skôr  a teda to, kde som akurát bola.....a len čo som nakúpila sójové jogurty a sójové párky a mega mňam zdravé chipsy , čo sa spráskali , že ani syrový praclík netrebalo a "pombérs" mohli ísť dovi dopo, už som mala v rukách dobre známe rúčky kočiara a Jorika, ktorému som vraj chýbala!!! Neviem si pomôcť, ale cítila som "čosi" v tatovom hlase, keď mi oznámil, že Jorikovi som chýbala a beztak.....chce byť so mnou. Fúha...., práve, keď som bravúrne absolvovala prvý deň v štýle - to predýcham, že ma nechce, veď je to len fáza , už som naspäť v hre? Ako, stúpidne , ja viem, ale skáčem a tlieskam....a dúfam, že znova pôjde všetko raz doprava a raz doľava a nie len rovno.

 

Znova spolu,  prebrázdili sme s Joričkom  uličkami Hobby Craftu, kde sme dokúpili darčeky a následne na to aj ulicami Plymouth, aby sme zakotvili na ihrisku, kde sa nemusím báť a kde má Jorik preliezky akoby ušité jemu na mieru. Tadááá...ťahal sa aj skicár. A hoci som véééééééľa hojdala a pomerne vééééľa fúkala na udrené miesta , urobila som aj úplne prvú skicu do nového skicára.

 

 

Ešte stále je nedokončená.

Jorik sa na ihrisku musel cítiť ako kráľ, lebo asi 20 minút pochodoval po preliezkach a hlasito o čomsi hlásal, čoho obsah som nerozumela ani ja, no hovoril to tak oduševnene, že mu patrilo celé ihriskové osadenstvo, ktoré za mnou chodilo, aby sa dozvedelo, o čom ten môj synátor klábosí. Ibaže, tam aj maminovská prekladateľňa stroskotala a keď bolo všetkým jasné , že Jorik má iba FUN, smiali sa na ňom a krútili hlavami, že to musí byť ale dobrý príbeh, čo v hlavičke má, len škoda, že on je sám, čo mu rozumie. Jorik má silný hlas......stál tam ako politik. A ľudia okolo neho....príde mi to smiešne......keď si ich znova vybavím pred sebou ako tam stoja nespúšťajúc oči z Jorika. Ten si užíval ich pozornosť, jeho hlas  mohutnel a tfuj, jak sa držal vystretý!  Diktátor môj malý....nikdy predtým nič také neurobil.

Odhliadnuc od rečníctva, skáčem k bradavkám. Nie k tým mojim, božechráň, samozrejme, k Jorikovým. Pred pár dňami ich objavil a juj, či sa im teší. Občas aj na verejnosti. Vyhrnie si tričko tatááám kdesi dohora a píše krúžka tými prstíkmi malými a keď ho jemne napomeniem, že na verejnosti radšej nie, doma môže......tak sa slastne usmieva , že ho mám chuť zbozkávať a informuje ma s radosťou, že nemá bradavku len jednu ale dve - blaženosť jak vymaľovaná...

Jajáááj, medzi nami, keď ma mala včera zabiť sestra, pre obsah môjho žurnálu...., tak ak to neurobí, jedného dňa to aj za ňu urobí Jorik, ak sem niekedy zablúdi. Prepáč láska, ak je to príliš súkromné , čo mamina píše....ale videlo ťa celé ihrisko:).

 

Večer sme sa s Jorikom schúlili vo svojich miestach....Jorik s A je to (Pat a Mat)a miskou s orieškovými cereáliami  a ja s youtubom a s hrnčekom mandľového mliečka (nonoooo, za seba neodporúčam, moc nešmakuje). Milujem naše večere......keď všetko na chvíľu stíchne....keď pri sebe fungujeme samostatne a bez slov.....bez hluku dňa.  Keď som sa päť minút pred desiatou prikryla paplónom a zatvorila viečka, bola som hotová. Vyžmýkaná doslova a do písmena.

 

Dnes je nový deň. Zdá sa byť smutný. Slnka niet. Je pochmúrne. Tomáš už dávno vozí klientov a ja sa chystám na ranné upratovanie. Netuším, čo s dňom.....netuším ani, čo na obed. Možno tie párky vegánske?

 

Tak či onak.....mávam vám na záver.....ja viem, že vy už viete....že tak činím z 25Tovey Crescent.