Spánok

Včera to bolo po prvýkrát, čo som ráno nenapísala blog po úspešnej ...hm, koľko ...žeby mesiac dlhej línií každodenných blogov. Jorik si totiž privstal. A to tak zavčasu, že som nestíhala nie len blogovať, ale vôbec všetky moje ranné povinnosti a záležitosti boli v ohrození. To moje malé dvojnohé stvorenie šlo na mňa  pekne rafinovane :) ...najskôr to bolo cikanie, tak precikaná plachta...tak kakanie....tak znova cikanie......a napokon nič len pohľad vo dverách  :" Už ti došlo mama, že dnes ráno spanie nehrozí? " a ono mi došlo. Tak sme spolu randili od čosi po tretej ráno a nejako to potiahli do 11am, kedy sme vyštartovali von objavovať svet. Ibaže som objavovala len sama. Jorik spal a spal a spal.....zatiaľ, čo ja som  došla okľukou do mesta....namierila si to do knižnice, šla na toaletu....(ani splachovanie ho nezobudilo!), zabehla  do vegánskeho obchodíka (páni, tam je vecí...byť tak bohatá:)....ba aj do sekáča, do druhého, do tretieho....zistila som, že bez Jorika to nie je ono....tak som ho zobudila...vytiahla z kočiara von a zasypala ho hračkami. Vybral si žltý školský autobus, prevrátil oči stĺpkom hore a vypýtal sa späť do kočiara ...a potom znova spal a spal a spal.....tak som sa otočila na päte a hajde domov. A ...treba písať, že Jorik spal a spal a spal...až som ho doma prebudila a bála sa, že bude soptiť, že je zase doma.....? Ale vzal to športovo.....pusinky a objatia na gauči, rozprávka v telke a jogurty všetko vyriešili. A žltý školský autobus, samozrejme. Pamätal si ho.

Tata neskôr na to došiel domov - najesť  sa a jak bol hotový, putovali sme s ním v aute späť do mesta, kde sme však z auta vystúpili hodne skôr, nakoľko bol taký traffic, že môj biedák žalúdok to nezvládal a ozaj sa mi urobilo zle. No rozdýchala som to nejak a o pár minút na to sme s Jorikom brázdili uličkami obchodu pre výtvarníkov a hobbistov Hobby Craft a všetkého ostatného, čo v jeho okolí bolo.

Ak ste zvedaví, čo sme ukoristili ...tuto aha, drobná ukážka.....nie je toho veľa, radšej skromne by som povedala :

 

 

Tieto vodové farby s toľkými prekrásnymi odtieňmi, že mi šli oči kolem hlavy. (napokon sa ukázalo , že do Hobby Craftu sa budeme musieť vrátiť . Táto sada je vydrankaná Jorikom (ani nechcite vedieť o jeho vystrájaní, keď si okolo desiatej večer spomenul (ďakujem Maisy Mouse!) , že má farby a silou mocou chcel maľovať! A prečo sa budeme musieť vrátiť? Lebo táto vodovková rozprávka pôjde ešte komusi do balíčka....narodeninového. Už nie je nijakým tajomstvom, že si s Lucy Hudec (ak o nej nebodaj neviete, takoj šmykaj skontrolovať!) vymieňame nie len skúsenosti a nápady , čo sa umenia a tvorby týka, ale aj slovensko - anglické balíčky.... ak pre nič iné, tak aby sme žili s pocitom, že vianoce môžu byť viackrát do roka.)

 

 No a zo sekáčov som okrem žltého autobusu..... totu tu :

 

 

Zlodejku sĺz, ktorú už dlhšiu dobu osobne vlastním....a neverila by som nikdy, že ju jedného dňa ešte raz nájdem. A aha ho , našla..... Medzi nami, text nie je bohviečo, ale po ilustrátorskej stránke jednoducho nemám slov!!!!! Tak hádam sa aj narodeninová slečna sa poteší :).

 

Zmienila som sa, že nákup bol skromný, tak je.., zmienila.

V také dni som na seba extra hrdá :). Hoci....v tom vegánskom obchode....ach jaj......keby som mohla.....zdravie na mňa doslova padalo z regálov. Brala by som - hrabala rukami do nákupného košíka (hej, viem, v dnešnej dobe je ťažko čomukoľvek uveriť (alebo ľahko?) a kde mám ozaj záruku, že vegánske potraviny sú tak zdravé ako proklamujú a ......viem, viem...poznám tie otázky...aj manžel ma nimi počastoval, keď som mu povedala, kde som so spiacim Jorikom bola. Ale tak čo mám robiť? Čomusi uveriť je možno na dnešnú dobu trocha naivný akt, ale veď ja som pravá občianka dnešnej doby....občas neverím ani vlastným topánkam , tak prosím.....troška naivity nemôže byť na škodu, najmä keď smeruje k "vermetomu", že zdraviu. )

 

Hm......v brušku mi ešte nadskokujú cereálie vykúpané v kokosovom mlieku ......hophophop.... pozerám smerom k oknu  a je tak nijako - neurčito. Nuž, uvidíme, kam ma dnes tie moje "nedásavámveriť" topánky odnesú......plány ešte  nie sú  ...... a možností je viac než dosť:).

 

Mávam z 25Tovey Crescent ku krásnemu septembrovému dňu!