O bubášení

Začnem hneď a zhurta, lebo ja ináč neviem, len ako mi hlava káže....., tým, čo sa stalo....úplne čímsi smiešnym, najskôr vymysleným, čo mi v noci roztriaslo telo a počas dňa neveriacky krútilo hlavou.

Bolo doobeda, blížilo sa poludnie, keď sme s Jorikom vyšli von, že odnesieme knihy do knižnice a ak počasie vydrží a nezačne pršať, že zabehneme na najbližšie ihrisko. Jorik ako tradične, prešiel cez cestu a hneď sa pýtal do kočiara. Priestranstvo pred našou bytovkou je pomerne veľké, priestranné, vidieť z cesty dookola prakticky všade. Akurát som Jorika zapínala, keď som začula dychčanie ako od psa. Aj som povedala, že "doggy"  a vykrútila hlavu, že kde to stvorenie je a či sa náhodou nemám báť....ale na svoje vlastné prekvapenie, nikde som nijakého psa nevidela. Asi sa mi zdalo....občas sa také stáva, keď som znova so sklonenou hlavou začula to isté....blízko pri nás.....no zase nikde nikoho a po psovi ani pamiatky . Pozrela som na Jorika a pýtam sa ho, či aj on niečo počul....prikývol a povedal..."dog". Vyplazil jazyk na to a zadychčal. Dobre, sme teda dvaja, čo na otvorenom priestranstve počuli psa a psa nikde!

 

Oh, je mi jasné, že takéto "namiestenevysvetliteľné"  veci sa stávajú ako aj to, že často majú úplne nezmyselné ľahké vysvetlenie. Ja som toto psie dýchanie nechala tak, jak sa stalo na tej ceste, tak tam aj ostalo. Viac som ho neriešila....len Jorik toho neviditeľného psa ešte niekoľko minút napodobňoval.....tak s tým prestal aj on.

Ibaže v noci sa čosi podobné stalo znova. Spala som už, hoci ešte nemohlo byť dávno po tom, čo som sa s Jorikom k spánku uložila. Tomáš ešte nebol doma a tak som sa musela pohybovať niekde medzi jedenástou (?). Snívalo sa mi čosi a do toho sa mi vmiešalo dýchanie. Tentokrát ľudské. Ťažké.....budilo ma. Až som bola hore a dýchanie stále znelo....ktosi sa dusil. Ktosi nemohol dýchať. Ktosi bojoval o dúšok kyslíka. Načúvala som mu v polospánku, keď sa vo mne naveľa zobudilo moje materinské ja. Ako raketa som vyskočila z postele utekajúc do Jorikovej spálne. Dvere buchli, prsty automaticky zažali veľké svetlo a z úst sa vydral výkrik ,,Jorííííík " ! Neviem ,aký je presný postup pri dusení sa....ako sa uvoľňuje čosi zabehnuté....ale bola som pripravená vyskúšať všetky triky, aké som v rukáve mala. Bola som pripravená na všetko......aj na boj o Jorikov život..., ktorý .....a každá zdravá milujúca matka mi dá za pravdu, keď bojuje o čosi tak krehké ako život sám, by bol najťažší ,aký si vôbec viem predstaviť. Akokoľvek som však pripravená bola, nič sa nekonalo. Jorik pokojne tuho spal.....ani svetlo, ani môj krik ho nezobudili.

Keď sa neskôr Tomáš vrátil domov a ľahol si ku mne, ešte stále som sa triasla. Ruky najmä nechceli počúvať, upokojiť sa, spať.

Stále som počula v hlave to dýchanie.....celkom iste, ktosi sa dusil. Našťastie , nie môj Jorik.

Prosím, uvedomujem si, aká som smiešna, keď to píšem. Všetko to bolo najskôr iba zdanie......živý sen, tak sa im hovorí, že áno.....o pár dní na toto všetko zabudnem. Možno sa mi aj smejete, tam u vás doma.....ale ja prisahám.....tak veľmi reálne to bolo....ľahko sa to poplietlo s realitou.

Alebo....máte aj vy podobnú skúsenosť?

 

Ináč , včera sa nič veľkého nestalo. Potravinové nákupy, návšteva knižnice, strata karty, kúpa novej.....ihrisko a napokon pokoj doma...kúpeľ a noc. Aj kreslila som včera trošíčka......dokončila obrázok , kde si moja hlavná hrdinka uvedomuje, že je kdesi na polceste medzi dieťaťom a ženou. Ba dokonca, začala som kresliť aj námorníčka na želanie.....projekt, ktorý by som rada dokončila a za seba potiahla do úspešného konca.

 

   (toto je už dokončený obrázok)

 

 

Dnes by som už rada začala prať a baliť na pondelkovú cestu domov . Nerada nechávam podobné veci na poslednú chvíľu. Aj balíčky priateľkám treba zbaliť, očačkať.....to vždy viac než chvíľu trvá.

Vonku je dnes znova škaredo.....aj pršalo , keď som behala. Ale už je pokoj vonku....len sychravo, tmavo...tak na spanie.

 

Ak je aj u vás tak, tak vám prajem úspešné odolávanie spánkovým poveternostným potrebám ...... a mávam oduševnene , ako ináč....z 25Tovey Crescent!