Hviezda v srdci

Tak trocha na želanie ( :) ) , fotila som dnes......aby bol blog pestrejší. Tu v UK sa nám to extra zíde, nakoľko vonku prší a prší , že som dnes ani vonku nebehala a radšej ostala v suchom bytíku vyšívajúc talizmany. Veľký projekt sa chystá....., ale zatiaľ o ňom viac nepoviem, lebo kým nie je na svete, bolo by predčasné ho predbiehať. Ale chystať sa na neho môžem....tak len tak okúňam, privoniam k témam, sama si ešte neistá, čoho koľko a ako pridám . Ináč, keď píšem veľký, nemyslím tým ozaj veľký. Myslím tým pompézny a jedinečný...., avšak iba pre mňa - osobne. Asi je hlúposť písať o niečom, čoho identitu nechcem prezradiť, a tak už nadobro mlčím. Len obrázky vám ukážem......ako si ja vyšívam...stehy ukladám......

 

 

......do útlych slečien s hviezdami v srdciach.

 

 

Tak židovsky vyzerajú, že áno, ale to nebol zámer. Tak sa samo.....hviezdovo vypýtalo na svet, lebo hviezdy......sú čarovné. Koľko ľudí sa k nim obracia? Romantici, básnici, vedci, astronauti.....a ktovie koľko detí, ktorým rodičia povedali strašidelný príbeh o tom, že keď sa raz trafia a nájdu svoju hviezdu, umrú. Hm, pamätám sa, keď som ako dieťa sedávala na parapete nášho záchodového okienka a s očami upriamenými k hviezdnatej oblohe, strieľala som do prázdna....,,Toto je moja hviezda....toto je moja hviezda, toto je moja hviezda....toto je moja hviezda...." Už si nepamätám, či som ozaj chcela umrieť. Ako netuším, či moje drobné vyšité dievčatá našli svoje hviezdy......ešte som nemala tú česť vypočuť si ich príbehy......zatiaľ si len medzi sebou šepkajú......ale ja viem, len trpezlivá musím byť...ony mi ho raz povedia....keď bude tá správna chvíľa....a ja si na ňu trpezlivo počkám.

 

 

Aj kresliť som kreslila......lebo zákazník čaká, s nemilou prosbou o portrét. Ach, ako sa len teším, že výnimočne ľahúčko a s potešením plním prosby.....prsty sa nebúria, hlava sa netrápi, či výsledok splní očakávania. Nateraz. Hej, portréty sú pre mňa až priveľmi zodpovedné. Majú predsa niekoho stvárňovať. Hej hej, majú byť rozprávkové ,ale stále.....majú kohosi zachytiť a to čosi zachytené je pre mňa mocno zväzujúce, lebo ja som taká už odmala, nechcem nikoho sklamať.

 

 

Občas si skúšam predstaviť, aké by to bolo, keby som bola kaderníčka a s nožnicami v ruke mala by som neskutočne veľký kusisko zodpovednosti vo svojich prstoch. Ženy chodia odjakživa ku kaderníkovi so želaním skrášlenia sa...a ...,priznajme si to, len málokedy s tým pocitom aj odídu. Ako by som sa cítila ja, byť mi zdôverená taká úloha ? Asi preto ani za pána , hoci som bola xy krát žiadaná, neostrihám ani svojho manžela. Len Jorika strihám....., lebo....lebo neviem, je jediný koho vlásky s láskou omieľam v prstoch kým ich odstrihnem a akosi, som si istá, že aj keď kde tu nakrivo , že to nevadí.

 

Ináč, spomínajúc svojho drobca, dnes výnimočne ešte spí....síce v našej posteli, ale spí. Čosi vraj v jeho izbe pípalo a on sa toho bojí a už tam nechce spať. Uvidíme dnes večer. Včera bol ešte ubolený....usoplený....so zatiahnutým hlasom. Dnes to bude zase o čosi lepšie.....aspoň dúfam....Jorik je silný malý chlap.

 

Iné je to, čo sa mojej mamky týka.....hladím ju v myšlienkach a vinne vinovato sa cítim, že som jej pri poslednej návšteve nevenovala viac času. Akosi som nevedela ako......cudzo som sa cítila, takmer nevítane. A predsa, myšlienkam sa ubrániť nedá, dobehli ma a teraz, teraz...., ani neviem, či sa na seba hnevám, len smutno mi je zo seba....ale nie, nie.....nepotrebujem objatia ani výčitky....., ja som si vždy sama na také vystačila. Akurát dumem, že možno znova je čas modliť sa ......úprimne....ako som sa už dlhú dobu nemodlila.

 

Vie mi niekto povedať, prečo musím byť silou mocou úprimná, keď píšem? Prisahám, toto je daň za všetky tie denníky, čo som kedy spáchala...., že tie slová samé idú von. Surovo, lebo ináč nevedia. Čert to všetko ber......koniec koncov, všetci sme len ľudia a ja verím tomu, že každý jeden z nás  by sa občas rád cvrkol a do dlane schoval.....aby bol hladený . Lebo všetci máme svoje krehké city, hoci nie všetci majú potrebu ich verejne prepierať. Ale mať ich majú ! (ps: ani ja nemám tú potrebu, to tie denníky! sila zvyku......)

 

A možno len  máme všetci hviezdy v srdciach.

 

Mávam z 25Tovey Crescent !