Saturday, March 18, 2017

Ako list

Je po pohovore. Dopadol úspešne...čakal niekto niečo iné??? Tomáš vyzvedá ako sa cítim a ja odpovedám vyhýbavo.....,,Teším sa, že sa tešíš. Teším sa, že aj tvoja mamka sa teší." A čo ty, ty sa netešíš? ,,Teším, lebo ty sa tešíš."
Včera sa nám pokazil kotol. Vyteká.....aby sme nezamrzli v spálni, zabehla som k susedovi po prenosný ohrievač. Spustil sa monopol hľadania ohrievačov , keďže ho sused niekomu požičal a za krátku chvíľu sa u nás večer vystriedali dvaja manželovi kolegovia. Chcem im povedať o Tomášovom úspechu, ale prinášam staré správy. Každý to vie, ako i to, že na leto sa sťahujeme. To je radosti! Ozaj? V lete?
Je mi z toho divne..... Ktohovie prečo, veď všetci sa tešia! Nebodaj neviem niečo, čo vedia všetci? Napokon, isté je, že ja neviem vôbec nič. Nemám miesto....nepoznám ho.....keby ste predo mňa postavili glóbus, hádzala by som šípky..... Tak prečo v takom stave nenechať niekoho, nech ten domov za mňa nájde. Napokon, jedná sa o Tomášovu prácu snov.
Viem, veď preto sa teším.
Ale ináč sa neteším vôbec. Neviem, čo je správne.... Tie sľuby  , čo nová práca obnáša, sú prosto až príliš dobré na to, aby mohli byť pravdivé. Čosi mi nesedí, neverím prosto...neverím. Aj by som nohou dupla.....ale nedupnem. Lebo nemám chuť rebelovať. Cítim sa ako list vo vetre.....učím sa zatvoriť oči, aby som sa nechala odniesť, kam sa vetru zapáči.
 
Nechcem nad tým ani rozmýšľať. Napokon, bol to len pohovor. Nič ešte nie je isté. A tak je lepšie nerozjímanie. To len teraz, pre blog...opustila som sa. Ale počas dňa sa držím a nemyslím....konám a míňam. Ako včera. Len s Jorikom od rána do večera....kúpili sme si knihy, dvd....nech žijú rozprávky. Najmä, ak sú akciové. Len jeden luxus medzi nimi, ale i to v zľave. Tuto , prikladám dôkaz včerajšej márnotratnosti.....
 

 
...lebo Harry Horse sa len tak nenájde a Julia Donaldson je tiež iná trieda. Knihy ako nové, pokrstené, prečítané.....tlieskalo sa u nás pred spaním na gauči.
 
 
Pre Jorika...vydupané....lebo nie je veľa rozprávok, kde sa nenaháňa, nebúcha a netrieska, kde dej plynie pomaly a ešte k tomu aj krásne hrajú. Jak kedysi ....rozprávka.
 
 
A toto pre mňa , lebo darček navyše....žartujem, len obchodný trik. Nuž, zatínam päste, aby nominácie na obale spomínané ozaj neboli len z niekoho prsta vycucané:).
A tuto moja márnotratnosť....lebo ...ako  posledné dni životopisy pozerám, prepadla som....zaľúbila som sa....do Bronteových sestier.
 
 
Tak sa teším...že sa zasnívam.....
 
Na záver môjho nákupného blogu, pridávam už len foto z ranného vyšívania....
 
 
A po ňom už len cinkám k peknému dňu...nedeľnému.
 
cink z 25Tovey Crescent
 
 
 
 
 

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...