Pošepky od Verušky: Zistenie

Už je to dávno, čo som si objednala z internetu knihu Zlodejka kníh. Žila som vtedy ešte na Slovensku a ani Jorik nebol na svete.....akurát som si ho piekla v brušku, keď som sa lúskala stranami tej ináč pomerne obsažnej knihy. Bola som ňou unesená a doteraz som. Kúpila som si ju aj ako audio a je bez debát najpočúvanejšou knihou , akú mám. Koľkokrát ju počujem, toľkokrát žasnem nad slovami ...tak ladnými , surovými a precíznymi....je ako báseň, čo opísala vojnu a nepochybujte , dala jej viac farieb než len červenú. Milujem tú knihu. Poklad v mojej knižnici a kam idem, tam ju vrelo odporúčam. Aj mojej mamke, kým žila, som ju odporúčala . Jej prvej....samozrejme. Jedného dňa jej ju sestra kúpila. Vraj po nej mamka túžila....o čom som nevedela, i sama by som jej ju zaobstarala. Ale nevadí, hlavne, že ju mala. Bola som zvedavá na jej názor....tešila som sa, ako ju tá kniha ohúri....odfúkne ako odfúkla mňa. Ibaže ovácie nikdy neprišli. Kniha skončila vo vitrínke , neprečítaná.

Nechápala som...ale nepýtala som sa. Keď ochorela, už tobôž nie. A keď napokon odišla, ostalo mi ľúto, že zrovna táto kniha skončila neprečítaná.

Ale to som si myslela iba ja.

Pred pár dňami som sa dozvedela, že ju mamka čítala....ale len nejaké prvé strany. Nepáčila sa jej, nebola schopná prelúskať ani úvod. Dala ju dokonca čítať mladšej sestre, ktorá len potvrdila jej domnienku, že tá kniha je akosi "zlá".

Asi je to úplná hlúposť....kompletná zbytočnosť....komu na tom teraz záleží? Jedna neprečítaná kniha....

Mne.

Mne na tom záleží.

Lebo som až teraz zistila, ako som mamke nerozumela. Alebo ako ona nerozumela mne.

Myslela som....myslela som....že mamka chápe, ba dokonca, že ľúbi veci ako ja....že troška umenia...troška neurčita...troška slovnej hry...všetky tie opisy, že nimi bude nadšená....ale mamka taká nebola.....akoby ma obliali vodou....mysľou mi prešli všetky knihy, čo mamka rada čítavala, aké sme jej rokmi kupovali.....príbehy ľudí...zvyčajne katastrofické, také, že miestami máte chuť knihu zatvoriť a vrhnúť sa na najbližšieho chlapa a umordovať ho za všetky zverstvá , čo sa voči ženám kade tade po svete páchajú. Mamka milovala tieto skutočné príbehy, kde sa bojovalo za pravdu a spravodlivosť, ktorých hlavnými hrdinkami boli statočné ženy. Prevažne.

Ako ju mohla zaujať kniha, kde príbeh rozpráva smrť ?

Tá nie je reálna.... (vlastne je....no viete, ako to myslím...) Ibaže, mňa to ani nenapadlo....a teraz chápem. Bože , toľko veci chápem. Prečo mamka "nechápala" moju prácu....prečo , keď som jej ukázala niečo nové, čo som zhotovila, vypichla na ňom čosi, čo nebolo reálne..... Aj to zamrzelo... Ako som od nej mohla chcieť ,aby chápala, že ruky môžu byť aj bez prstov....že krk nie je nutný alebo môže byť kľudne dlhý a tenký alebo hrubý ako klát.....? Je to ilustrácia...hra.... Možno preto sa "veľmi" nezaujímala o moje výtvory. Ja som to akceptovala, nevynucovala si to. Nik sa doma nepýtal a ja som selektovala, čo im i tak ukážem.

Teraz viem, teraz rozumiem....že mi nerozumela.

Vraví sa, že nikdy nie je neskoro....najskôr na všetko.....tak hádam i tu to platí....že nevadí, že som na to prišla, až keď tu mamka nie je.

Ach....usmievam sa....ozaj toľkému teraz rozumiem.

Vy ste tú knihu čítali? Vám sa páči?

Pre mňa navždy ostane klenot, čo budem všade odporúčať. Ale len knihu, film nie.

Popravde, o tomto som ani písať nechcela. Štvrtkové ráno čarovalo.

Možno i preto, že tíško je u nás..., myšlienkam sa v tichu dobre lieta ....., ale už dlho to ticho trvať nebude.

Čoskoro nás čaká vyšetrenie u lekára....Jorikove. Jeho ušká, nepočujú.

Zatínam päste, aby sa našlo jednoduché riešenie. Lebo malo by....vraj. Stáva sa a často, že detičkám sa v uškách maz nahromadí .... Modlím sa...,aby to len takto bolo. Hoci...hoci...ešte nepredbieham.

A potom škôlka a hádam budem úspešnejšia ako včera..., kedy som sa doslova trápila. Nič sa nedarilo....slúchatká sa zlomili, nové bzučali, okuliare doma ostali...celé zle! A zima bola taká, že som len zubami drkotala, no našťastie sa zdá, že moje telo - i po chorobe, to nejako úspešne rozdýcha.