Takmer všetko má u mňa svoj čas. Teraz, päť minút po deviatej som už mala sedieť na gauči a piť svoje dva hrnčeky sladkého mliečka s cereáliami. Ibaže ja zas a znova meškám.... Kde došlo ku sklzu? Hm...zbytočné hľadať. Od samého začiatku meškám....odkedy som neskoro vytiahla svoje ospalé telo z postele, odkedy som sa zdržala vyšívaním.....odkedy som sa zapísala v balade...lebo už len tu toto a tuná tamto a ono keď sa to tak zberá jedno ku druhému.....výsledok je omeškaný. Koniec sveta sa nekoná. Iba ten obývačkový...lebo Jorik stihol povyťahovať všetko možné, čo sa dalo, počas mojej tvorivej mlčanlivosti a ....ani na to nemám slov, aby som to opísala, ako to u nás teraz vyzerá. Dajme tomu, že pol hodinu budem len zbierať veci zo zeme.....
Ale i tak som mu bobákovi vďačná, že na mňa čaká. Mrkám na neho a v srdci ma hreje, lebo Jorik robí občas tak originálne veci, na ktoré môj rozum proste nestačí. Ako i teraz. Keď sedí na stoličke vystretý ako pionier a sleduje telku. Na tom by nič nebolo, keby si tú stoličku nedal pred okno pár metrov od telky a keby celým svojim telom nebol otočený k oknu....a kebyže bol záves na tom okne odtiahnutý.....
Trhám svoj pohľad od syna a už som späť. Fotoalbum som zaplnila fotkami, idem ich odtiaľ ťahať von.....a začnem dnešným ránom, keď som sa po dlhej dobe rozhodla nepliesť ale znova vyšívať.
Moje prsty boli ako drevené....ale bojovali statočne a dokončili talizman, na ktorý som temer aj zabudla.
Hej, moje prsty sú jak drevené....teraz im to kĺže najrýchlejšie po klávesnici....a so všetkým ostatným sa trocha trápia. Ale ako píšem, činia tak statočne. Ako aj včera aj v knižnici, kde som sa na chvíľu stratila, kým bol Jorik v škôlke ..... Zaspávala som nad skicárom ale zvládla som - tri skice. Už len vyfarbiť.
Tri skice nie je zlý výkon...aj dumem, či za neho môžem byť vďačná jednorožcovi , čo mi učaroval v supermarkete. Ono, až smiešne to je, ako mnohé veci v rukách omieľam....aj by som ich chcela..ale viete, všetko niečo stojí, treba prísno selektovať....a potom príde taký jednorožec a ja neváham ani sekundu....a len čo som ho zaplatila, už aj som si ho dávala okolo krku. Nech tam čaruje a šťastie nosí.
Zbožňujem ho a je mi jedno, že je určený slečnám sedemročným.
Ba dokonca hútam - hútam, či ho i sestre či priateľke pre šťastie nekúpim... Každému sa zíde mágia jednorožca.
Alebo vy by ste mu odolali?
Dnes je u nás výnimočne slnečno. Tomáš nie je doma.....ani nejazdí. Je ďaleko na Slovensku...dnes má ten pohovor. Pardón, TEN pohovor. Večer už poletí späť, hneď ako ho absolvuje....hm... nezatínam päste...nechávam na osud nech rozhodne.
A Tomáš to vie. Žiaden tlak.
Len cink.
Mávam vám k piatku slnečnému....z 25 Tovey Crescent
No comments:
Post a Comment