Sunday, March 26, 2017

Dolepené....

Je pondelok. Začiatok týždňa . Ja ťukám ranný blog a popíjam pritom ríbezľový džús bez pridaného cukru. (najskôr veľmi dôležitá informácia, lebo na obale je to napísané temer väčšími písmenami ako to, akej značke  za ten džús vďačím:) Jorik spí, Tomáš jazdí.
Máme za sebou rozbiehaci deň s posunom času. Keď sa jedna hodina odoberá, vždy je to ťažšie, ale myslím, že sme oficiálne "zabehnutí". Ak predsa len nie, dnes to doťukneme k perfekcionizmu.
A dnes je tiež škôlka, ktorú Jorik tak miluje a dobre , že nie násilím ho odtiaľ ťahám domov.
Teším sa. Budem kresliť...a možno radšej baliť. Včera som začala, ale zďaleka neskončila. U mňa je to vždy dlhý proces....nekonečný priam. Ale už kvôli svojím "dlhom" neurobím ani krok, aby som ich necítila na pleciach....ako si ich všade so sebou nosím! Tak som sa včera premohla(lebo verte mi, zaspávala som za chodu, včera sme mali s Jorikom rušný a čulý deň, na únavu som mala právo) a hoci mi hlava padala, merala som, strihala, vyberala podkladové papiere a lepila. Nezdá sa to ako veľa práce, ale verte mi.....minúty priam letia! Lebo papier nemôžem dať nikdy len tak hocijaký...každý obrázok prešiel celou databázou, dokiaľ nezazvonil , až našiel "match". Orezávač, len pár mesiacov starý, mi zadrháva papier...tak som všetko strihala nožnicami ručne.....a dnes sa ozaj teším, že som sa nikde "nezastrihla", lebo už som mala na mále .
 
 
Bolo 10pm , keď som skončila. Oči ako pomĺčky.
 

 
....aj som si ich dnes ráno rozložila na gauči a je tam krásne vidieť, ako som si dala záležať:), čo obrázok, to iný poklad...len zopár má rovnaký...
 


 
...takže takto nejak vyzerajú moje obrázky, keď už si to pomaly merajú domov k zákazníkovi.
 
Fuh!
 
A tu niekde by som sa aj chcela poďakovať tomu, čo vymyslel tieto originálne scrapbookové papiere, lebo radosť je to po nich lepiť i na steny by som si poniektoré dala ako tapety.
 
Dnes by malo byť u nás krásne slnečno.
Ani netreba písať, že pri takom počasí sa človek usmieva i keď zrovna nemusí.
 
Úprimne dúfam, že i vy doma na Slovensku dnes budete mať vysmiate tváre a vlastne , kdekoľvek ste, mávam vám tam s prianím slnečného dňa! Ja odtiaľ....z 25Tovey Crescent.
 
 
 
 

2 comments:

  1. Hned je z toho citit, ze si sa s tym zase raz vyhrala 💪

    ReplyDelete
  2. drahá Mirka...pravdu máš....vyhrala. ale niekde uprostred toho lepenia som sa zasekla a vravím si:,,prečo to proste len nepodlepíš prvým, čo ti príde pod ruku a páči sa ti? prečo všetkým prechádzame a lúskame a prirovnávame a oči žmúrime....." no proste , lebo ináč neviem a hnevám sa za to na seba, lebo mne i balenie trvá večnosť, lebo tiež dumem, čo kde dať,aby ladilo a dobre bolo.....lebo pravda je, že ono to už nie je až tak dôležité , že áno? ale ja nieeeee....., proste musím sa s tým hrať ,aby som srdce na mieste mala:)

    ReplyDelete

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...