Vrčím!

Všetci sme chorí. Už sa to ťahá celkom dlho. A všetko to začal Jorik. Na neho sa namotal Tomáš, potom ja. Dlho som odolávala.....bila sa do hrude ako gorila, že mňa len tak niečo nezdolá. A zdolalo. Už dobrý týždeň nič nezavoniam. Chuťové kanáliky sú na tom trošíčka lepšie, ale v podstate aj tie krívajú...nikdy neviem, či je jedlo osolené dostatočne alebo nie, tak už radšej ani nevarím. Potom som temer prišla o hlas, nuž som si len pískala, ale stále som verila , že to čoskoro prejde, hlúpa nádcha...ale keď som prestala aj počuť a hlava mi šla explodovať cez zamknuté uši, domáhala som sa pohotovosti. Horúci "jančo" pomohol a tak si veselo vytekám.... Uši povolili, ozvali sa zuby. Začarovaný kruh biednej hlavy....jedno s druhým ide v ruke. K tomu pridávam slušnú zbierku encyklopédií, čo si nosím nonstop na hlave a priznám sa, zvažujem poslednú možnosť - zavolať anglickému lekárovi. Už som sa znížila aj k paralenu!!! Priznávam osobnú prehru môjho imunitného systému, ktorému som teda dávala omnoho väčší kredit.

Ja som však ja. Mamina a my maminy, jak dobre  vieme....o deti sa postaráme , aj keby sme sa plaziť mali. Ale moje dieťa sa dnes zas a znova zobudilo zahuhňané....s očkom červeným ako rak! Alarm bliká. Chcem niekoho obviniť za túto sopľavú pliagu ! Doslova ho nakopať do zadku! Fuj , aký je nenažraný! Nestačí, že pozberal, čo mohol, že si dokonca aj na svokre pochutnal, čo u nás na návšteve bola, musel sa ešte vrátiť po dupľu???

Bez ohľadu na to, že škôlka sa dnes nekoná a moje kreslenie je nadobro tam taratááá......musím ísť k anglickému lekárovi!!! Uj , nemám to tam rada. Mám vždy pocit, že tam chodím prosíkať o vyšetrenie a ja som taká hrdá nátura, že radšej zuby zatnem a ďakujem, nepotrebujem, neprosím, sama si poradím. No pýcha bokom, syn je chorý. Tak sa pôjde prosíkať. So stiahnutým chvostom ako pes po bitke.

Joj, ale vrčím!
A taký to mohol byť pekný deň !

Vám však taký prajem a cinkám vám k nemu...z 25Tovey Crescent.