Vraciam sa....prášim blogové pavučiny a rozhliadam sa okolo seba. Treba mi tu vyvetrať. Na dlhšie nechať okná otvorené....,ale ja ten čas nemám. Hej, nič sa nezmenilo. Stále rovnako bojujem s časom. Necítim sa unavená...ale mohla by som sa. Som hore temer celú noc. Písala som a plietla. Už sama ani netuším , ktorú deku. Potrebuje ich vôbec Jorik toľko? Nemyslím...tak pre zmenu pletiem jednu aj pre nás, seriózne odrastených dospelých. Väčšiu pleteninu som ešte nezvládla. Búram svoj pletací rekord.
A ..hmmm.....predpokladám, že pozajtra by mohol byť úspešne zdolaný. Čo sa písania týka...spomalila som. Môj perfekcionizmus ma žerie zaživa. Lepšie, lepšie, ešte lepšie. Slovíčka sa prepisujú......a prepisujú a prepisujú......a uložené ostávajú až vtedy, keď mi ušami ako rieka ladne pretečú. Fuch, občas je to riadna fuška. A kreslenie? Priznám sa bez mučenia, už len občas kreslím v posledné dni....a keď tak robím, ukladám tie stránky pokreslené do mojich bájnych kníh.
Hrám sa s nimi, zdobím ich...skúšam , kam a či vôbec sa ešte viem niekam posunúť. Možno by som sa aj mohla, keby som len viac kreslila. Ale raz darmo, nočná smena si k večeru pýta svoju daň. Som rada, keď svojho syna poumývam, prezlečiem.....nachystám do postele. Večerná rozprávka je Mont Everest všetkých večerných úkonov.
...
Vidíte...nič nové u nás.
Týždeň som mlčala
Týždeň som nerobila nič iné, len to isté, čo každý deň.
Stále si pletiem svoje sny. A som zvedavá, ako sa zmenia.....lebo už čoskoro má Tomáš pohovor. Viem, obáva sa, že zlyhá a nepomáham mu veľmi, keď nad tým mávam rukou v presvedčení, že to bude pre neho malina. Viem, že nebude. Možno by som mu to mala povedať, že mi na výsledku nezáleží. Že som spokojná teraz tak , ako to je. Nemusím sa nikam sťahovať. Som šťastná, i keď len prešľapujem na mieste.
Uf, točí sa mi hlava, keď si predstavím, ako sa nám možno naruby celý svet obráti, ak by tú prácu Tomáš dostal.... ale...načo predbiehať? Počkám si.....a dokiaľ sa výsledok nedozviem, budem ďalej kresliť a písať a pliesť a lámať rekordy.
Mávam vám po dlhej dobe ku krásnemu dňu...z 25Tovey Crescent.







Uzasnu deku si Jorikovi uplietla.
ReplyDeletekeby len jednu Mirka......aspoň 5!
ReplyDelete