Hry hry hry

Posledné dni sa veľa dívam do prázdna. Niežeby som chcela. Práve naopak. Chcela by som toho radšej veľa urobiť, ale čím viac sa nútim, tým horší výsledok dosahujem. Tak sa nikam netlačím. Miesto toho uvažujem , hrám sa s myšlienkami....akurát, že tie teraz nikam nevedú.

A možno len vďaka tomuto stavu som schopná posledné dni doslova prehrať ( hraním hier) s Jorikom. Hry, ktoré sa u nás rozmnožili ako šváby (za čo ,samozrejme, nie je na vine nik iný ako my - rodičia a hádam najviac ja!) , si Jorik bezhlavo zamiloval a vyžaduje každú chvíľu, aby sa s ním niekto niečo hral. A tak mastíme jednu hru za druhou......a skúšame šťastie, pamäť a vedomosti.....podľa toho, akú hru hráme. Neviem ako Tomáš, ale ja osobne si vyberám. Keď som veľmi unavená, hra ako pexeso nehrozí. Vtedy sú najlepšie hry o šťastí..ako SNAP....máš, nemáš.....berieš, neberieš, prehral si. Keď by som akurát radšej kreslila alebo robila čosi iné, než hrala hry, vyberám si hry vedomostné. Aspoň sa niečo naučím, keď sa už musím hrať.....a priznám sa, túto vedomostnú kategóriu využívam najčastejšie. No a keď som čulá  a naštartovaná, aj pexeso s trojročnou sviežou pamäťou môže byť. Stále vyhrávam:). (ha, kiežby Jorik tušil s akým maximálnym nasadením do hry vstupuje jeho mama.....že v tej nevinnej partičke testuje vlastné schopnosti si niečo vôbec pamätať....asi by sa smial!)

 

Alebo....vďaka tomu beznátlakovému vzťahu som bola aj včera schopná stráviť čosi vyše dvoch hodín na detskom ihrisku pobehujúc medzi samými tatinami. Víkendy sú o otcoch a deťoch....maminy abstinujú na ihriskách a občas sa necítim dvakrát príjemne medzi toľkým testosterónom. Ale včera som to dala.

 

Úprimne, nech má tento napílunetlačím stav aj nejaké výhody, stále sa neviem dočkať , až ma opustí. Lebo nie som schopná tvoriť k vlastnej spokojnosti.

 

A možno...iba dume......je to všetko spôsobené možno zmenou našej budúcnosti, tak reálnou, ako nikdy predtým. Ale tým smerom zabiehať nechcem. Ešte nie......ešte je veľa testov pred nami.

 

Už sa mi žiada mávať....a tak aj učiním...ale ešte predtým....chcela som spomenúť, že dnes je ,ak sa nemýlim, deň matiek.....a od Jorika som dostala ten najkrajší, aký mi len mohol dať....počuje! Znova počuje! Ráno mu vraj čosi prasklo v ušku a už počuje!!!!! Tak ťukám na drevo, aby som to nezakríkla...a. aby to vôbec bola pravda...ale zatiaľ, čo sa zhovárame, zdá sa, že je. Tfuj!

 

 

 

Mávam i vám k rovnakým zázrakom!!!!

 

Z 25Tovey Crescent.